Výstava Kristíny Kandrikovej.
2. 8. - 4. 9. 2022, otvorená 13.00 - 19.00 každý deň okrem pondelka.
Stretnutie s autorkou a komentovaná prehliadka bude na záver výstavy v nedeľu 4. 9. 2022 o 17.00.
Diela pre site-specific inštaláciu s názvom Deň po tom, ako zapadlo slnko vznikali ako objekty závislé na svetle priestoru Novej synagógy a jeho premenlivosti. Kristína Kandriková využíva odraz farby a svetla, maliarsku vrstvu a jej intenzitu a slnečné svetlo putujúce centrálnou sálou Synagógy. Okrem objektov naplní celý priestor farba a divák sa stane jej súčasťou, ocitne sa v nej.
Kristína Kandriková (*1992) absolvovala štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby (2011-2017). Počas štúdia absolvovala zahraničnú stáž na Akademii Sztuk Pięknych w Gdańsku. Vystavuje najmä v Českej republike a na Slovensku (napr. Galéria Medium v Bratislave, Nástupište 1-12 Topoľčany, ABC Gallery Bratislava).
Ako maliarka skúma formálnu podstatu maľby a maliarskeho priestoru. Zaujímajú ju aj možnosti využitia nemaliarskych materiálov, ako sú farebné priehľadné fólie, ktoré vďaka svojej transparentnosti a rozličnému vrstveniu umožňujú prirodzené prepúšťanie svetla v rôznej hustote, intenzite, farebnosti. Postavené vo vertikálnej polohe môžu jej maľby pripomínať vitráže alebo sklomaľbu na veľkých sklených tabuliach. Jej maľby existujú v priamom vzťahu so svetlom: reagujú na svetelné podmienky priestoru, môžu v ňom zažiariť alebo zostať nenápadné, tiché a pokojné. Farebné svetlo vznikajúce prenikaním cez priehľadnú plochu obrazu zas vytvára nový maliarsky priestor – rozširuje ho až za hranice obrazu a maľba samotná sa stáva tvorcom priestoru. Tvorí najmä veľkorozmernejšie diela, preto je pre ňu dôležitý element fyzickej prítomnosti a pohybu počas tvorby obrazu. Abstraktné maľby často vychádzajú z krajinných a prírodných motívov, odkazujú k poetike svetla a tieňa, vytrácania svetla za súmraku či jeho presvitanie cez koruny stromov. Pracuje s premenlivosťou svetlených podmienok a atmosfér v krajine, prchavými zmenami farebnosti a nálady.
V Žiline bola na prelome mája a júna na trojtýždňovej rezidencii a pohybovala v celom priestore Synagógy – od hlavného priestoru, cez balkóny až po okná, pracovala s jeho atmosférou, otvorenosťou, svetlom. Vstupovala doň vznikajúcimi abstraktnými veľkoformátovými maľbami. Synagóga sa už počas jej rezidencie plnila farebným svetlom a vzduchom, žiarou, odleskami a tak sme ju pozvali, aby začatý kontakt s miestom dokončila do samostatnej výstavy a inštalácie do celého priestoru.
Kurátorkou rezidencie aj výstavy je Martina Mäsiarová.
Za podporu z verejných zdrojov ďakujeme Fondu na podporu umenia.
