Performance na desktope počítača v Sngg studio pri hlavnom vstupe do Novej synagógy. 

Georgy Bagdasarov, Alexandra Morales

Konštrukcie dvoch pozícií, ktoré nakoniec splývajú. So strojom nemožno viesť dialóg v pravom zmysle slova. Feedback stroja nie je dialogickou odpoveďou. Stroj je monologický. Vie sa aktualizovať. Jeho „názory“ sú originálne, neduplicitné, odrážajú paradigmu a vysielajú diskurz. Stroj sa mení na vlastnú protézu vnútorného dialógu. Prejav vzniká na rozhraní autorských a kolektívnych textov ako snapshot kolektívneho vedomia.

Pro(s)thetic dialogues možno definovať ako záznam divadelnej performancie odohrávajúcej sa na desktope počítača. Ľudský operátor tu vytvára podmienky pre skúmanie performatívnosti filozofickej zombie poskladanej z neurónových sietí. Operátor-javiskový technik iba usmerňuje prúd matematických operácií predstierajúcich myslenie a vytvárajúcih priestor, kde dochádza k rozpusteniu filozofických diskurzov nasledujúcich autorov: Giorgio Agamben, Günther Anders, Hannah Arendt, Alain Badiou, Gilles Deleuze, Roberto Esposito, Michele Foucault, Vilém Flusser, Byung-Chul Han, Donna J. Haraway, Michael Hardt, Friedrich Georg Jünger, Warren Montag, Antonio Negri, Peter Sloterdijk, Paolo Virno, Slavoj Žižek.

Performance predstavuje snahu kriticky nahliadnuť do blackboxu jednotlivých generatívnych modelov, otázkou ale stále zostáva, či nakoniec nedošlo len k rozšíreniu ich programu o viac či menej pravdepodobné konfigurácie, a za akú cenu technológie prinášajú tieto nové možnosti.

"If there are zombie philosophers, they would be able to make no sense[z] at all of the other minds problem. They might, of course, be able to ponder[z] an ‘other zombies’ problem: how do we know[z] that there are not other beings whose experience[z] is accompanied by a quality that we cannot fathom[z]? But it is unlikely that this problem would occur to them, until they met us." Todd Moody, “Conversations with zombies” (1995)