Tretie pokračovanie rezidencie smerujúcej k ilustrovaniu detských panelov o histórii Synagógy a zošita približujúceho súčasné umenie širokej verejnosti.

So Slavomírou Ondrušovou sme v poslednom čase spolupracovali už viackrát. Môžete si ju pamätať z kresliarskych seáns, ktoré sme hostili počas lockdownov, ako aj z rezidencie a výstavy vo Sphére (máj a jún 2021). 

Tentokrát Slávku pozvala do spolupráce lektorka galerijného vzdelávania v Synagóge Simona Gottierová. Spolu tvoria malý tím, ktorý vyvíja “nástroje” hravou formou približujúce históriu Novej synagógy, ako aj súčasné vizuálne umenie. V tomto rezidenčnom časovom bloku sa tešíme na finále Slávkiných kresieb.

Prajeme si, aby výstavy, ktoré si u nás nachádzajú miesto boli vnímané aj širšou verejnosťou. Hľadáme spôsoby ako umenie približovať aj návštevníkom, ktorí sú možno v galérii prvý raz v živote. 

Vizuálna umelkyňa Slavomíra Ondrušová (1985) je permanentný hľadač, má v sebe nárok – nespokojnosť a naopak hravosť - otvorenosť. Tá sa prejavuje hlavne v nenaplánovateľnosti, neracionálnosti, kde získava pocit autenticity. Dôležitý je pre ňu tvorivý proces, zmena i tešenie sa na bytie tu až tam. Vyštudovala umelecký šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a permanentne jeho charakteristiky a konvencie prehodnocovala a obohacovala práve v porovnaní s povahou média kresby. S Milanom Vagačom desať rokov toto médium skúmali na platforme časopisu Magazín X. Svoju dizertačnú prácu napísala v priebehu rokov rovnako ix-krát, aby ňou pre seba a akademický svet priniesla dávku zmysluplnosti. Ak by v súčasnosti nebola v Žiline, mohli by ste ju stretnúť v kníhkupectve Ex-libris Slovenskej národnej galérie alebo na workshopoch Kresliarska seansa, kde nekonvenčne zdieľa svoje skúsenosti s kresbou a motivuje, búra strach a predsudky každého, kto sa prihlási. Odhodlanie sa k plneniu listov papiera, sranda a ľahkosť zúčastnených sú toho výsledkom.

foto Ján Skaličan