Ďakujeme vám - urobili ste tento rok, podobne ako my všetci, čo tu pracujeme, všetko, čo ste mohli. Dodržiavali ste pravidlá, správali sa zodpovedne a ohľaduplne. Hľadali ste prvé možné termíny, častokrát aj niekoľko sto kilometrov od domu, aby ste sa mohli očkovať. Vďaka vám a vďaka tomu sme spolu zažili (znovu) niekoľko mesiacov plných života, stretnutí, akcií. Cestovali sme a iní cestovali sem k nám. Bolo to super a ďakujeme za to!
Bohužiaľ nás je stále málo na to, aby sme vírus porazili a preto končíme opätovne zamknutí. Mrzí nás to, do odvolania lockdownu budeme zatvorení a rušíme všetky plánované podujatia. Veríme, že to nebude nadlho a situácia sa zlepší natoľko, aby ľudia chránení očkovaním mohli znovu oživiť kultúrne centrá. Tešíme sa na vás a dovtedy zostaňme v kontakte na diaľku a (trochu) online.
Je to iný lockdown ako minulú zimu. Nebojíme sa tak o seba ani o svojich blízkych - teda okrem tých, ktorí pracujú v nemocniciach a tých, ktorí sa do nich nedostanú, lebo kapacitu obsadili nezaočkovaní s Covidom. Bojíme sa hlavne o túto spoločnosť, bojíme sa o kultúru, či sa vôbec má kam vrátiť a či má v tejto krajine šancu žiť. Bojíme sa iného vírusu - egoizmu a tuposti polovice jej obyvateľov. Hlúposti, ktorá z nich urobila manipulovateľné stádo, ktoré nepresvedčí ani to, keď im umierajú alebo trpia ich rodiny, známi či susedia. Bojíme sa politikov, ktorí ich bezcitne hecujú a stratili akékoľvek zábrany a ľudskosť. Blahovci, Ficovci, Pellegriniovci, Mazurekovci, Uhríkovci aj Kotleby a ďalší sú roznášačmi smrteľnej nákazy a ťažko dnes v Európe nájsť zákernejších od nich.
V auguste sa nám veľa ľudí čudovalo, prečo tak striktne a aktívne obmedzujeme vstup na podujatia, prečo si hneď v septembrovej zelenej farbe vyberáme vstup “len pre očkovaných”. Mali sme pravdu a keby to tak urobili všetci, nielen v kultúre, ale aj v gastre, zábave aj v zamestnaniach, neskončili by sme teraz zamknutí. Očkovala sa väčšina lekárov a vedcov, väčšina politikov a lídrov, biskupi aj akademici, väčšina športovcov, podnikatelia aj manažéri, väčšina učiteľov, väčšina ľudí z neziskoviek aj väčšina umelcov a kultúrnej obce. Urobila to aj väčšia polovica dôchodcov aj väčšina obyvateľov nášho aj hlavného mesta. Očkovala sa väčšina z vás - našich divákov. Na akcie v našom malom kultúrnom centre to bolo dosť, nemali sme doteraz ani jeden prípad, ani jednu karanténu. Ale celkovo na normálny život je to málo, spolu nás je stále len polovica. Aj v iných štátoch sa to nepodarilo na sto percent, aj tam je očkovanie poznávacie znamenie príslušnosti k múdrejšej, zodpovednejšej, empatickejšej časti obyvateľstva. Aj tam sa situácia zhoršuje, ale nikde vo vyspelom svete to nie je také zlé ako tu.
Slová Zuzany Čaputovej: “Mám pocit, že nerozumiem krajine, v ktorej žijem,” si môžeme dať vytetovať.
