PREMIÉRA! Svetoznámy bieloruský režisér a scenárista Andrej Kurejčik, člen opozičného Koordinačného výboru, vytvoril nový text HLASY NOVÉHO BIELORUSKA počas tvorivej rezidencie v Novej synagóge v Žiline.

Pätnásť reálnych životných príbehov obetí bieloruského režimu. Vďaka tomuto dokumentu sa môžete dozvedieť viac o mechanizmoch a brutalite Lukašenkovho režimu cez skutočné príbehy známych tvárí revolúcie a obyčajných ľudí.

„Je to moja prvá divadelná hra, v ktorej som sa v plnej miere vzdal nielen autorského textu, ale tiež akýchkoľvek pokusov o štylizáciu alebo interpretáciu faktov. Niekedy pravda nepotrebuje nič viac len to, aby bola vyslovená. Žiadna fantázia nedokáže tak dobre a presne zachytiť skutočnosť ako tí, čo ju prežili,” hovorí Andrej Kurejčik v predslove jeho nového diela.

Premiéra sa uskutoční počas Žilinského literárneho festivalu. Dielo uvedieme v podobe umeleckej videoinštalácie vo Sphére. HLASY NOVÉHO BIELORUSKA v preklade Romany Štorkovej Maliti, s hudobou skladateľa v exile Dmitrija Friga a videoartom našej dobrovoľníčky Luny Mafo. Načítali ich herci Bábkového divadla Žilina, Mestského divadla Žilina, dobrovoľníci z Novej synagógy, predajci kníhkupectva Artforum a organizátori Žilinského literárneho festivalu.

Ďakujeme za podporu Nadácii Orange aj podpore z verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia.

Úryvok z rozhovoru Fedora Blaščáka pre časopis kød:

Odkedy ste na Slovensku? 
Pár týždňov. Z Bieloruska som musel utiecť v septembri 2020, pretože v tom čase dochádzalo v Minsku k ostrým represiám proti Koordinačnému centru, ktorého som bol členom. Patrili doň rôzne verejné autority z oblasti kultúry, vrátane nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexejevič. Založili sme ho v situácii, keď násilie zo strany Lukašenkovho režimu eskalovalo a chceli sme to zastaviť. 

Čo Vám hrozilo? 
Zatknutie. V jedno ráno som dostal signál, že skončím podobne ako 11 kolegov, ktorí už boli zadržaní predtým, vrátane Márie Kolesnikovej, Maxima Znaka a ďalších. Zbalil som si malý kufor a spolu so synom sme odleteli na Ukrajinu pod zámienkou, že ho tam idem sprevádzať na rehabilitačný pobyt. Mali sme šťastie. Podarilo sa nám ešte v ten večer dostať do lietadla a odleteli sme do Odesy. Celé týždne sme cestovali hore dole. Po nejakom čase sme si potrebovali oddýchnuť, byť chvíľu v kľude a dostal som nápad odísť do Afriky. Tri mesiace sme sa schovávali v Tanzánii (pozn. Tanzánia je jedna z mála krajín, kde nepotrebovali vstupné víza). 

Ako ste sa dostali odtiaľ do Bratislavy? 
Získal som vaše humanitárne víza. Je to neuveriteľný príbeh. V skratke: keď v decembri 2020 Lukašenko obvinil členov Koordinačného centra z terorizmu, uvedomil som si, že ma v Tanzánii môžu zatknúť. Bol som s malým synom v neznámej africkej krajine bez víz do Európy. Všade boli zavreté hranice. Napísal som list a rozposlal ho všade po svete. Bolo to volanie o pomoc. Ozvali sa mi z vášho Divadelného ústavu. Riaditeľka Vladislava Fekete a Romana Maliti prisľúbili pomoc a naozaj, zapojili do toho ministerstvo zahraničných vecí a tak som získal víza cez vašu ambasádu v Keni. Musím poďakovať aj vášmu ministerstvu zahraničných vecí, ministrovi Ivanovi Korčokovi a diplomatovi Igorovi Slobodníkovi. Títo ľudia ma zachránili. Nikdy to tejto krajine nezabudnem. 

- - - 

Kto je Andrej Kurejčik?
Andrej Kurejčik je bieloruský dramatik, filmový scenárista, režisér a novinár. Je členom Koordinačného centra a podporovateľom Svetlany Tichanovskej. Momentálne žije na Slovensku. 
Absolvoval štúdium práva v Minsku (2001) a kurz divadelnej réžie pod vedením herca a režiséra Olega Tabakova v divadle Moskovskij chudožestvennyj teatr imeni A. P. Čechova (2002). Je autorom vyše tridsiatky divadelných hier, ktoré sa hrali v divadlách v Bielorusku, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku atď. 
Jeho hru Urazení. Bielo(rusko) (2020) uviedlo v období od októbra do decembra 2020 ako gesto podpory a solidarity s bieloruskou opozíciou a protestujúcimi Bielorusmi veľké množstvo divadiel, festivalov a umeleckých škôl po celom svete.

„Veľmi si vážim odozvu z mnohých krajín. Moja hra bola predstavená v 30 krajinách, preložená do takmer 20 jazykov – od Taiwanu, cez Hong Kong po Los Angeles; od Nairobi a Štokholmu až po Bratislavu. Mnoho ľudí cítilo solidaritu s ľuďmi z Bieloruska,“ dopĺňa Andrej Kurejčik a pokračuje: 
„Momentálne je v projekte zapojených viac ako 600 režisérov a hercov z celého sveta a videlo ju v rôznych formách (čítania, online predstavenia) viac ako 300 000 ľudí z celého sveta.“

Zdroje: 
Romana Maliti, Divadelný ústav
Rozhovor Fedora Blaščáka pre časopis kød 5/2021