Prajeme vám! Prajeme si!

Tešíme sa na Vianoce 2020. A na vakcínu – PF 2021!

Tešíme sa na koniec pandémie. Neberieme si z nej nič dobré a chceme, aby už čím skôr bola preč. Možno niečo poučné z nej plynie, zážitkov, pozitívnych aj negatívnych, je veľa, ale vôbec by nám nevadilo, ak by neboli. Mnoho vecí sme sa naučili, ale ak to má vyvážiť to, že sme mali počas roka dvakrát úplne zatvorené, tak to nestálo za to poznanie. Chceme na jar a zimu 2020 čím skôr zabudnúť, prípadne si pripomínať len niektoré “víťazné” krízové momenty.

Koronou vypnutý život nás nezastavil celkom. Takisto, ako nás nezastavil rok predtým požiar S-dvojky a prežili sme lokálnu “vírusovú infekciu” hejtu a finančnú krízu spojenú s “vyhorením”. Dokumentuje to fotografia s mottom neznámeho autora, ktorú by sme si mohli dať vytetovať. Počas koronakrízy sme na to išli podobne – bojovne. Veľa sme urobili na pokračovaní rekonštrukcie Novej synagógy (stále nie je hotová), veľa vecí sme spravili na Stanici (pódium pod Rondlom, prvá historická oprava kancelárie, kde pracujeme, faceliftom a generálkou prešli aj atelíéry a sály S1). Na jar sme spustili rezidenčný program Umelecká karanténa, v ktorom sme obsadili všetky zatvorené priestory umelcami. Vyskúšali sme si aj intenzívnu online produkciu, ktorú dodnes nájdete na videách a záznamoch streamov na Youtube či Facebooku.

Máme šťastie, že sme v lete a na jeseň stihli zrealizovať väčšinu na rok 2020 naplánovaného programu, výstavy, veľké festivaly aj väčšinu malých plánovaných akcií. Cítili sme štastie, že môžeme byť opäť spolu. Mali sme veľakrát šťastie a tesne sme stíhali postupne sa otvárajúcu alebo znovu zatvárajúcu krajinu. Toľko ľudí na terase alebo v letnom kine ako tento rok sme asi nemali nikdy. Presúvali sme akcie so štastím na dobré dátumy, tak sa napríklad mohol naplno odohrať festival Kiosk a užili sme aj pár dní bez rúšok. Naopak deň pred sprísnenými limitmi skončila Fest Anča, deň po Žilinskom literárnom festivale sa už nemohlo stretnúť toľko ľudí, otvorenie výstavy finalistov Ceny Oskára Čepana sme posunuli o dva dni skôr, aby sme sa vôbec mohli stretnúť. Na koniec roka sme hrali kino a divadlo aj s obmedzeniami na 10-20 divákov v sále. Veľa z toho, čo sa udialo tento rok, nájdete na fotkách na flickr.com/stanica a flickr.com/novasynagoga, veľa zostane len v našej pamäti.

Uvedomili sme si, aj po online skúsenosti z jari, že naša práca je najmä naživo. Využili sme a využijeme každú príležitosť, aby sme obom našim kultúrnym centrám žilinským dali zmysel. Keď bolo jedinou možnosťou otvoriť na celoplošné testovanie, otvorili sme výstavu na výtery z nosohltanu. Keď ste mrzli v rade na test, hrali sme v rámci Test Festu pred Synagógou. Keď ste mrzli na terase na Stanici, mrzli sme s vami a rozdávali každý štvrtý drink zadarmo. Keď sme nemohli nič organizovať, postavili sme vďaka priateľom z Braza skateshopu pod Rondlom U-rampu. Keď sa dala využiť Synagóga na tréningy malých skupín jogy či lukostreľby, využili sme ju, rovnako ako teraz, keď je jedinou možnosťou individuálna návšteva “kostola”. Keď sme museli zmestiť detské ateliéry na Stanici do 6 ľudí aj s lektorom, zmenšili sme ich, keď sa nedalo naživo, posielali sme pracovné listy na doma (zídu sa aj teraz na zimné prázdniny, nájdete ich na webe). Keď sme nemohli už skoro vôbec nič, nechceli sme aspoň skrachovať na tom, že nám v sklade zhnijú zásoby za tisíce eur – ďakujeme, že ste ich prišli vykúpiť (ešte stále môžete, dovezieme vám drinky alebo pochutiny domov).

Sme životaschopní a chceme ostať nažive. Finančné straty z tohto roka sú veľké, ale peniaze nikdy neboli našou motiváciou. Našťastie zachránili nás vaše 2 percentá a podpora Fondu na podporu umenia, Nadácie Orange a ďalších podporovateľov.

Koronavírus a lockdown nás nepoložia ani v druhej vlne. Našťastie – pamätáme si explóziu komunitnej radosti a intenzívneho kultúrneho a spoločenského života v lete po prvej vlne. Užili sme si to príjemné prekvapenie a vieme, že po druhej to bude rovnaké a možno ešte intenzívnejšie, keďže druhá vlna bude oveľa náročnejšia aj tragická. Mnohí ľudia skrachujú a niektorí to neprežijú. My chceme prežiť.

Napriek pokusom a chvíľkovej fascinácii umeleckej scény online streamovaním či iným digitálnym kontaktom, je kultúra skutočná najmä naživo a o to viac sa na ňu tešíme. Rovnako ako sa deti tešia do skutočnej školy a na skutočných spolužiakov aj učiteľov namiesto tých na obrazovke. Počkáme si a vydržíme!

Ďakujeme za tento rok a za všetko, čo sme prežili aj s vami. Držte sa a dávajte na seba pozor. Situácia je veľmi vážna, asi nikdy v našich životoch vážnejšia nebola. Prajeme si koniec pandémie a čím skôr radu na očkovanie. Aby sme sa čím skôr stretli naživo. Prajeme vám to a nám tiež – naživo v roku 2021!

 

Ďakujeme za podporu