Program Nová synagóga

Slavomíra Ondrušová pobýva so Sphérou
Slavomíra Ondrušová pobýva so Sphérou
Rezidencia Slavomíry Ondrušovej v rámci projektu Completing the Sphere.Dvojmesačný umelecký pobyt s dvoma odlišnými fázami, s rovnakým zázemím rezidenčného ateliéru Sngg Studia i hlavného priestoru Synagógy je východiskom pre aplikáciu citu autorky pre koncentrované zažívanie a zaznamenávanie esencie prostredia svojho výskytu. Ondrušová je majstrom lineárnej stopy denne kreslenej do “zošitníkov” - zošitov zošitých Andreou Kurjakovou. Máj sa bude motať všemožnými zákutiami enviromentu okolo Sphéry. Smerom k nej bude nachádzať miesta zastavenia, kde sa nedá dostať – mohli by sme ich nazvať miesta dotyku. Kreslenie je pre ňu hýbanie sa, bez toho nevytvorí čiaru. Tá sa potom ťahá ako cesto. Dialóg v jej tvorbe vytvárajú dvojčlenky pojmov: figurálne – abstraktné, mäkké - pevné, procesuálne - stále…Výsledky jej prvého mesiaca budú východiskom pre druhú výstavu projektu Completing the Sphere, ktorú na jún kurátorsky pripravuje Juraj Gábor v spolupráci s Erikom Vilímom. Ďalším umelcom, ktorého na výstave uvidíme v komunikácii s Ondrušovej prácami bude Martin Hreha a celoročný rezident, performer Tomáš Janypka.Vizuálna umelkyňa Slavomíra Ondrušová (1985) je permanentný hľadač, má v sebe nárok – nespokojnosť a naopak hravosť - otvorenosť. Tá sa prejavuje hlavne v nenaplánovateľnosti, neracionálnosti, kde získava pocit autenticity. Dôležitý je pre ňu tvorivý proces, zmena i tešenie sa na bytie tu až tam. Vyštudovala umelecký šperk na Vysokej škole výtvarných umení  v Bratislave a permanentne jeho charakteristiky a konvencie prehodnocovala a obohacovala práve v porovnaní s povahou média kresby.  S Milanom Vagačom desať rokov toto médium skúmali na platforme časopisu Magazín X. Svoju dizertačnú prácu napísala v priebehu rokov rovnako ix-krát, aby ňou pre seba a akademický svet priniesla dávku zmysluplnosti. Ak by v súčasnosti nebola v Žiline, mohli by ste ju stretnúť v kníhkupectve Ex-libris Slovenskej národnej galérie alebo na online worshopoch Kresliarska seansa napríklad u nás na Stanici, kde nekonvenčne zdieľa svoje skúsenosti s kresbou a motivuje, búra strach a predsudky každého, kto sa prihlási. Odhodlanie sa k plneniu listov papiera, sranda a ľahkosť zúčastnených sú toho výsledkom.Autorkou kresleného portrétu Slavomíry, ktorý vznikol na workshope Kresliarska seansa, je Simona Gottierová.
#Rezidencia
Info
Najpomalší dvojlist - Výtvarky na doma 2 a 3/2021
Najpomalší dvojlist - Výtvarky na doma 2 a 3/2021
Milí kamaráti a rodičia našich kamarátov! Riadne dlho sme sa Vám zo Synagógy neozvali. Verte - neverte, takmer celú tú dobu sme pracovali na našom zatiaľ najpomalšom liste až sme zistili, že je to vlastne dvojlist! Tentokr​á​t ​sú​ to list​y​-lákadl​á​...  poz​ývame ​Vás nimi na návštevu výstavy​,​ ktor​á​ trvá do konca mája.Najpomalší dvojlist 1 na stiahnutieNajpomalší list 2 na stiahnutieK​to v Sphére tancuje a ako sa tým ​môže ​spomaľ​ovať​ svet na akurátnejšiu rýchlosť​?​Nám dvom sa zdá, že tohtoročnou výzvou je pomalosť, ale dúfame, že popri jej trénovaní neskameniete ako sochy navždy​, že ​stihnete ešte dobehnúť ​a ​naživo ​uvidieť našu Sphérovú výstavu. "Odtiaľ-tam, stadiaľ-sem, z ničoho-niečo, z niečoho-nič... Ako napríklad, keď rastie rastlinka v kvetináči, alebo aj keď nejaká vädne v pohári, ako sa pohybuje slnko na oblohe, alebo aj ako sa vonku postupne stmieva. Uvideli ste už niekedy ako pomaly niekomu rastú vlasy, alebo aj ako rastiete vy sami do výšky a múdrosti?! V niektorých momentoch sa nám zdá, že sa nič nedeje, ale predsa je to naopak - neustále sa VŠETKO deje a mení.... "Výtvarka na domaAj v roku 2021 vám v schránke občas pristane aktuálny list o tom, čo sa deje v Synagóge alebo čo kutíme na Stanici. Nielen preto, že je pandémia, ale hlavne preto, že vám chceme na pokračovanie písať o tom, čo máme radi na umení a umelcoch. Ako po celý minulý rok, súčasťou každého listu ostáva výzva alebo návod, ako si niečo vytvoriť. K ničomu vás to nezaväzuje, a budeme samozrejme radi, ak nám občas odpíšete a ukážete čo sami tvoríte, alebo čo ste sami v umení objavili.Pekné pomalorýchle časy vám všetkým! Srdečne zo Sphéry,Simka a HankaList​y vám napísali: ​​ Hana ​Hudcovičová ​Lukšů​ a Simona Gottierová​​Fotky do nich odfotili: Marek Jančúch, Laura Bouflet a Filip Beránek​Projekt listov pre deti o našich výstavách, umelcoch a umení z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!
#Pre deti
Info
Slavomíra Ondrušová a Martin Hreha pobývajú vo Sphére
Slavomíra Ondrušová a Martin Hreha pobývajú vo Sphére
Procesuálna výstava, ktorá začne „ prázdnom“ Sphéry sa od vonkajších múrov smerom do centra Synagógy bude postupne napĺňať dielami umelcov. Hostia: Petra Dubach a Mario Van HorrikKurátor: Juraj Gábor Kurátorská spolupráca: Erik VilímVýstava bude sprístupnená v piatok 4.júna od 13:00, s kurátorským uvedením Jurajom Gáborom o 15:00 a 18:00. Figurálne/abstraktné, procesuálne/statické, telesné/mentálne: práve tieto protiklady budú predmetom rozhovoru dvoch autorských poetík – Martina Hrehu a Slávky Ondrušovej, ktorí budú svojimi dielami „pobývať“ vo Sphére. Citlivo reagujúc na jej architektonické vlastnosti pripravia pre Novú synagógu Žilina výstavu, ktorá v sebe spája intimitu a monumentalitu jemnej kresliarskej línie a maliarskeho gesta, a zároveň zdôrazní prítomnosť tela, nielen v procese tvorby, ale aj v prostredí, v ktorom vzniká. Pozornosť pri vytváraní výstavy jej autori kladú na ukázanie autentických stôp procesu tvorby, akéhosi reťazenia vzťahov a novovznikajúcich súvislostí medzi dielami.Súčasťou úvodného týždňa výstavy budú pohybové vstupy performera Tomáša Janypku reagujúceho na momentálny stav meniacej sa výstavy. Svoje miesto v trvaní výstavy nájde aj zvukový projekt WAVES od Petry Dubach a Maria Van Horrik.
#Výstava
INFO
Inštalácia a technická realizácia audiovizuálnych diel v galérii
Inštalácia a technická realizácia audiovizuálnych diel v galérii
V spolupráci s Anténou - sieťou pre nezávislú kultúru organizujeme workshop o prevádzke galérií, inštalovaní výstav a prezentovaní súčasného umenia. Ako pripraviť, nainštalovať a prevádzkovať technicky náročnú výstavu plnú video projekcií? Na čo dbať pri spolupráci s umelcom/umelkyňou pri príprave autorskej výstavy? Aké rôzne princípy komunikácie možno využívať smerom k návštevníkom?2-dňovým praktickým workshopom vás bude sprevádzať dvojica lektorov - umelec a technik. Ich odlišné role a skúsenosti nám sprostredkujú rozličné perspektívy na problémy a situácie, v ktorých sa pri organizovaní výstav ocitá väčšina kultúrnych pracovníkov galérií alebo múzeí.Cieľovou skupinou tohto workshopu sú teda nielen kurátorky a kurátori, produkční a produkčné, ale aj umelkyne, umelci, univerzálni kultúrni manažéri a multidisciplinárne manažérky, technici a techničky a všetci ostatní, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na príprave, realizácií a prevádzke výstav.Zámerom tohto workshopu nie je urobiť z kurátorky galerijnú techničku, ale sprostredkovať jej nové pohľady a metódy riešenia najčastejších problémov. O nich chceme spolu veľa diskutovať a navzájom si vymieňať osobné skúsenosti ilustrované na konkrétnych príkladoch z praxe. Táto debata môže priniesť ďalšie témy, na ktoré sa prípadne zameriame na budúcich workshopoch.Juraj Gábor (1985) je absolventom VŠVÚ v Bratislave. Štúdium začínal na Katedre socha, objekt, inštalácia a ukončil ho na Katedre intermédií a multimédií v Ateliéri priestorových komunikácií+ Antona Čierneho. Okrem školského zázemia ho vychovávali spolupráce na aktivistických a dobrovoľníckych projektoch Bunka pre súčasnú kultúru v Nitre, Opustená rekreácia v Trenčianskych Tepliciach. Po škole rástol na staniciach a rezidenciách u nás i vo svete (Banská Štiavnica, Žilina, Soul, Iksan, Praha). Aktuálne sa venuje ročnému autorskému projektu Sphéra v Novej synagóge v Žiline.Dušan Dobiaš (1986) získal interdisciplinárne vzdelanie v odbore Mediamatika a kultúrne dedičstvo na Žilinskej univerzite. Desať rokov pracoval na Stanici Žilina-Záriečie a v Novej synagóge, kde sa venoval rôznym aktivitám od fotografovania, cez koordináciu dobrovoľníkov, asistenciu osvetlovačom a zvukárom až po inštalovanie výstav. Ostatné tri roky pôsobí na voľnej nohe ako technik pre umelcov a umelecké inštitúcie. Špecializuje sa na inštalovanie výstav súčasného umenia, ktoré vo veľkej miere využívajú audio, video, multimédiá a nové médiá.Organizátorom workshopu je Anténa - sieť pre nezávislú kultúru, spoluorganizátormi sú Nová synagóga Žilina a Považská galéria umenia. Začiatok je 14. 6. od 10.00, koniec 15. 6. o 16:00.www.antenanet.skwww.pgu.skPoplatok za workshop: 10,- Eur, členovia siete Anténa bez poplatku.Prihlasovanie na: katka@stanica.sk - kapacita obmedzená.Podujatie finančne podporil z verejných zdrojov Fond pre podporu umenia. Ďakujeme.
#Workshop
INFO
Nakreslené HOCIČO - List Výtvarky na doma 4/2021
Nakreslené HOCIČO - List Výtvarky na doma 4/2021
Milí naši kamaráti, malí aj veľkí, celý tento mesiac pobýva vo Sphére aj Slávka - majsterka kreslenej čiary - a práve o nej je náš nový list. Pozývame vás prečítať si ho - doma, alebo aj priamo vo výstave, ktorá sa každým dňom mení a tak sa o nej nedá nič presnejšie povedať, len napríklad to, že tam môžete stretnúť Slávkine "Hocičo".  Ako také hocičo vzniká? ...Keď teda (Slávka) začína kresliť na prázdny papier, ešte nevie čo nakoniec nakreslí a hovorí:“To ma vôbec nebaví vyrobiť niečo, čo už dopredu viem ako bude vyzerať.“ Teda začína kresliť a nevie koniec (to sa nám zdá veľmi napínavé aj veľmi odvážne)! Nekreslí niečo, čo CHCE ona sama nakresliť, ale kreslí spolu s čiarou - chvíľu vedie čiaru ona a chvíľu vedie čiara Slávku. Vau! ... ... vylaďte sa tiež na čiary okolo seba a zo seba, alebo sa pribehnite pozrieť na tie Slávkine. Ak ste sami majstrami alebo učňami kreslených čiar, berte ceruzky a môžete si u nás aj schuti zakresliť. Nech sa už čoskoro tešíte z uvideného alebo nakresleného Hocičoho! Srdečne zo Sphéry,Simka a HankaVýtvarka na domaAj v roku 2021 vám v schránke občas pristane aktuálny list o tom, čo sa deje v Synagóge alebo čo kutíme na Stanici. Nielen preto, že je pandémia, ale hlavne preto, že vám chceme na pokračovanie písať o tom, čo máme radi na umení a umelcoch. Ako po celý minulý rok, súčasťou každého listu ostáva výzva alebo návod, ako si niečo vytvoriť. K ničomu vás to nezaväzuje, a budeme samozrejme radi, ak nám občas odpíšete a ukážete čo sami tvoríte, alebo čo ste sami v umení objavili.Listy vám píšu: Hana Hudcovičová Lukšů a Simona GottierováProjekt listov pre deti a rodičov o našich výstavách, umelcoch a umení z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!
#Pre deti
Info
Zobraziť viac

Program Stanica Žilina-Záriečie

Døkument 202.1 (výstava fotografií 1. 5. - 30. 6. 2021)
Døkument 202.1 (výstava fotografií 1. 5. - 30. 6. 2021)
Site-specific inštalácia fotografií v rôznych častiach interiéru Stanice je zmenšeným výberom z výstavy Døkument 20 20, ktorá sa konala na prelome rokov 2020 a 2021 v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Z väčšej časti svojho trvania však ostala zatvorená kvôli pandémii. Po dohode s kurátormi sme sa ju pokúsili reinštalovať v negalerijnom prostredí našej kultúrno-železničnej zastávky a vytvoriť tak pre diváka iné “dokumentárne” vizuálne spojenia. Na Stanicu sme previezli z Trenčína práce, ktoré sú tematicky späté so Slovenskom a vedome prekračujú hranice konvenčného dokumentárneho žánru. Aj vzhľadom na charakter priestoru cieľom nebolo uložiť vedľa seba izolované sólové mikrovýstavy. Jednotlivé práce sa zámerne preskupujú, konfrontujú, vytvárajú nové prepojenia, obsahové aj vizuálne dialógy, svojím umiestnením priamo reagujú na negalerijný priestor. Na prvý pohľad skôr humorná a satirická obrazová správa je vo výsledku najmä kolektívnym komentárom o krajine, ktorá si stále hľadá svoju identitu.Autorky a autori:Matej Hakár, Jana Ilková, Marek Jančúch, Andrea Kalinová, Peter Korček, Soňa Maletz, Boris Németh, Marek Pupák, Pavel M. Smejkal, Jana Šturdíková, Ján ViazaničkaKurátorský tím:Ján Viazanička, Veronika Marek Markovičová, Michaela Pašteková- - -V nasledujúcom texte prikladáme pár slov o sériách, z ktorých je zložený finálny výber:Ján Viazanička v projekte Dovolenka doma (2017 - 2020) mapuje typické slovenské dovolenkové destinácie - kúpaliská, jazerá, liečebne, či termálne pramene. Zachytáva ich príznačnú bizarnú estetiku, častokrát hraničiacu s gýčom, v ktorej prvky západného konzumu narážajú na pozostatky socialistickej architektúry, dizajnu a dobového vkusu. Neprekáža nám, že naším morom je len umelé bagrovisko alebo preplnený bazén v aquaparku, alebo že selfies pod palmou si robíme pred fejkovým pozadím opretým o kontajner na Zlatých pieskoch v Bratislave. V tematicky podobnej sérii s názvom Mestská rekreácia (2019) sa Andrea Kalinová zameriava na ikonické a dnes zabudnuté miesta oddychu v Bratislave. Na vystavenej fotografii pozorujeme, ako sa vďaka developerským projektom menia kulisy niekdajších bratislavských pláží.Pitoreskným (ne)zveľaďovaním okolia či sizyfovskou snahou vyrovnať sa západu, sa v sérii Jadro Európy (2016 - 2017) zaoberá Marek Jančúch. Ukazuje, že rekonštrukcie sa u nás častokrát začínajú aj končia na povrchu. Podstata sa nemení. Trabanty sme vymenili za audiny, no aj tak sa nimi zabárame do bahna. Za plotmi ešte stále mnohí ukrývame symboly minulosti a obnova siaha iba po hranice námestí opravených z eurofondov.Sondou do kurióznych prostredí našich záhrad je aj cyklus Malý raj (2016) fotografky Sone Maletz. Dokumentáciou prímestských satelitov kladie otázku, nakoľko sme autentickí a nakoľko len preberáme a napodobňujeme obrazy iných. Je replika Sochy slobody na našom dvore prejavom obdivu k americkej spoločnosti alebo skôr dôsledkom nedostatku vlastného kultúrneho sebavedomia?Jana Šturdíková systematicky dokumentuje chátrajúce kaštiele, kde sa opravy minulosti ani nezačali alebo boli pozastavené. Fotograficky konzervuje ich aktuálny stav a funkcie, pre akú sú, či boli naposledy využívané. Na rozdiel od Viazaničku či Jančúcha volí v projekte Châteaux po našom (2013 - 2019) chladný deskriptívny jazyk, budovy fotografuje v jednom horizonte. Multiplikácia rovnakých záberov znásobuje alarmujúci stav nášho kultúrneho dedičstva. Vedomou referenciou k estetike Düsseldorfskej školy ukotvuje Šturdíková sériu v kontexte umenia a dokazuje, že neutrálnosť vo výraze neznamená obsahovú apatickosť.Vplyvom ľudí na architektúru miest či ich vzťahom a zásahmi do prírody sa zaoberajú viacerí slovenskí fotografi a fotografky. Patrí medzi nich aj Peter Korček, ktorý dlhodobo dokumentuje bizarné urbanistické a iné ľudské intervencie do rôznych prostredí. Na výstave je zastúpený aj fotografiou vysokoškolského internátu zo série Tiché mesto (2020), ktorá vznikla počas mesiacov, kedy Slovensko fungovalo v špeciálnom karanténnom režime. Miesta tradične zaplnené ľuďmi či autami zostali zo dňa na deň prázdne. Bez fajčiacich študentiek a študentov na balkónoch, s holými šnúrami na sušenie bielizne. Ostala len špinavá uniformná paneláková architektúra. Korčekov cyklus Jungle City (2014) sa pohráva s našou vžitou obrazovou predstavou o podobe hlavného mesta. Kiež by však zmena perspektívy naň nenastala len v ráme fotografie, ale aj pri koncipovaní plánov jeho urbanistického rozvoja.Jana Ilková v súbore County (2020) zachytáva fragmenty určitého miesta, situácie či ľudí okolo seba a vytvára si vlastné pamäťové stopy, ktoré sa vďaka dokumentárnemu charakteru môžu stať nadčasovým metapríbehom.O vzťahu slova a obrazu je čiernobiela fotografia Mareka Pupáka. Nápis na stene domu je súčasne názvom série, z ktorej snímka pochádza. Na Slovensku po slovensky (2016) odkazuje na aktuálne nálady v našej spoločnosti. „Symptómy krízy a frustrácie sú čoraz naliehavejšie a nachádzame ich nielen v správaní ľudí, ale aj v každodenných situáciách. Sú ilustráciou toho, ako sa pod nátlakom udalostí pomaly, ale isto menia aj jednoduchí ľudia a prostredie, v ktorom žijú,” píše o sérii Pupák. Boris Németh sa v posledných rokoch takisto zameriava na hľadanie odpovede na otázku, čím je dnes Slovensko a čo znamená byť Slovákom či Slovenkou. Na výstavu sme vybrali dva portréty z jeho najnovšej série Bratislava-Košice a späť (2019 - 2020), v ktorej skladá portrét Slovenska na trati medzi východom a západom. Zamýšľa sa, čo by sa stalo, keby sa naplnil niekdajší sľub Roberta Fica, že do roku 2010 bude dokončená diaľnica D1. Ako by sa zmenili vzťahy medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi? Na ceste medzi dvoma koncami (alebo dvoma začiatkami?) jednej krajiny vyhľadáva a fotografuje ľudí, ktorí sú nositeľmi trpko-smiešnych životných príbehov.Dokumentárny projekt They Said Yes! (2016) tvorí album kultúrnych zvyklostí. Pavel M. Smejkal je v ňom viac kurátorom než fotografom. Zozbieral svadobné fotografie rôznych autorov a autoriek, aby vytvoril vizuálnu mozaiku sobášnych rituálov a osobitostí v Strednej Európe. Ich množením ukazuje estetickú repetitívnosť, ktorá sa formuje napriek geografickej vzdialenosti regiónov.Matej Hakár je na výstave zastúpený jednou fotografiou z cyklu Bratislava ZOO (2017). Zbiera v ňom vizuálne anomálie vo svojom okolí. Vytvára svojský autorský príbeh o Bratislave ako meste, v ktorom môžu vedľa seba koexistovať podivuhodné predmety či budovy bez toho, aby sa nad týmto oxymoronom ktokoľvek pozastavil. „Domnievam sa, že hlavné mesto Slovenska príliš rýchlo vyrástlo a nestihlo si vybudovať vlastné povedomie o tom, čím je,” hovorí Hakár a tento jeho výrok by sa mohol stať symptomatickým pre celú našu krajinu.txt: Michaela Paštekováfoto: Peter Korček z cyklu Jungle City
Vstupenky
Zobraziť viac

Novinky

Všetky novinky

Ďakujeme za podporu