Program Nová synagóga

Milan Stanco: vDoma
Milan Stanco: vDoma
Inštalácia Milana Stanca na chodníku pred Novou synagógou je inšpirovaná rozhovormi s ukrajinskou učiteľkou a výtvarníčkou Tamarou Turljun, ktorá žije a tvorí v Kyjeve. Milan Stanco sa narodil v roku 1991 v Žiline, skončil produktový dizajn na STU v Bratislave v roku 2021. V tomto roku bol aj jedným z umeleckých rezidentov v Novej synagóge. Je zakladateľom vlastnej značky PANGEA. Tamara Turljun sa narodila v roku 1995 v dedine Pavlivka. Absolvovala štúdiá v oblasti vizuálneho umenia na školách v Dnipre a Kyjeve. Je spoluzakladateľkou priestoru Depot12_59. Aktívne tvorí a vystavuje. Momentálne sa venuje práci s deťmi zasiahnutých vojnou. „Vojna trvá už niekoľko mesiacov. Som na svoju krajinu hrdá. Od samého začiatku všetci robia čo môžu. V mojom prípade sú to lekcie a tvorivé dielne s deťmi. Stále ich učím a vymýšľame spolu rozličné projekty. Každé jedno z nich je predčasne dospelé. Každé jedno vie, že je u nás vojna... Náš domov nie je byt či dom, je to celá krajina. Nerozprávame sa o vojne, počúvame ju každý deň v sirénach počas toho ako tvoríme našu svetlú budúcnosť na papieri…“ Tamara TurljunTamara pri komunikácii s deťmi nepoužíva slová byt, dom a domov. Veľa z nich ho už nemajú. Vojna im ho zničila. Je to príliš citlivá téma, ktorá otvára ich duševné traumy.Preto sme inštaláciu nazvali vdoma, toto slovo v ukrajinčine znamená "byť doma". Postupne sa naša senzitivita voči utrpeniu Ukrajincov otupuje. Toto dielo je pripomienkou, aby sme nezabúdali.„Nutnosť tvoriť plynie z doby, v ktorej žijeme. Z doby plnej kontrastov, absurdity a gýču. Vždy som bol tak trochu rebel a v tvorbe sa snažím ukázať svoj nesúhlas s dobou a aktuálnymi udalosťami vo svete.“ Milan StancoTamaru sme sa rozhodli aj finančne podporiť v rámci spoločnej iniciatívy s ukrajinskou organizáciou Izolyatsia. Pomáhame umelcom nachádzajúcich sa vo vojnových zónach.Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, za spoluprácu ďakujeme aj Mestu Žilina.
#Výstava
Info
Deň po tom, ako zapadlo slnko
Deň po tom, ako zapadlo slnko
Výstava Kristíny Kandrikovej.2. 8. - 4. 9. 2022, otvorená 13.00 - 19.00 každý deň okrem pondelka.Diela pre site-specific inštaláciu s názvom Deň po tom, ako zapadlo slnko vznikali ako objekty závislé na svetle priestoru Novej synagógy a jeho premenlivosti. Kristína Kandriková využíva odraz farby a svetla, maliarsku vrstvu a jej intenzitu a slnečné svetlo putujúce centrálnou sálou Synagógy. Okrem objektov naplní celý priestor farba a divák sa stane jej súčasťou, ocitne sa v nej. Kristína Kandriková (*1992) absolvovala štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby (2011-2017). Počas štúdia absolvovala zahraničnú stáž na Akademii Sztuk Pięknych w Gdańsku. Vystavuje najmä v Českej republike a na Slovensku (napr. Galéria Medium v Bratislave, Nástupište 1-12 Topoľčany, ABC Gallery Bratislava). www.kandrikova.sk Ako maliarka skúma formálnu podstatu maľby a maliarskeho priestoru. Zaujímajú ju aj možnosti využitia nemaliarskych materiálov, ako sú farebné priehľadné fólie, ktoré vďaka svojej transparentnosti a rozličnému vrstveniu umožňujú prirodzené prepúšťanie svetla v rôznej hustote, intenzite, farebnosti. Postavené vo vertikálnej polohe môžu jej maľby pripomínať vitráže alebo sklomaľbu na veľkých sklených tabuliach. Jej maľby existujú v priamom vzťahu so svetlom: reagujú na svetelné podmienky priestoru, môžu v ňom zažiariť alebo zostať nenápadné, tiché a pokojné. Farebné svetlo vznikajúce prenikaním cez priehľadnú plochu obrazu zas vytvára nový maliarsky priestor – rozširuje ho až za hranice obrazu a maľba samotná sa stáva tvorcom priestoru. Tvorí najmä veľkorozmernejšie diela, preto je pre ňu dôležitý element fyzickej prítomnosti a pohybu počas tvorby obrazu. Abstraktné maľby často vychádzajú z krajinných a prírodných motívov, odkazujú k poetike svetla a tieňa, vytrácania svetla za súmraku či jeho presvitanie cez koruny stromov. Pracuje s premenlivosťou svetlených podmienok a atmosfér v krajine, prchavými zmenami farebnosti a nálady.V Žiline bola na prelome mája a júna na trojtýždňovej rezidencii a pohybovala v celom priestore Synagógy – od hlavného priestoru, cez balkóny až po okná, pracovala s jeho atmosférou, otvorenosťou, svetlom. Vstupovala doň vznikajúcimi abstraktnými veľkoformátovými maľbami. Synagóga sa už počas jej rezidencie plnila farebným svetlom a vzduchom, žiarou, odleskami a tak sme ju pozvali, aby začatý kontakt s miestom dokončila do samostatnej výstavy a inštalácie do celého priestoru.Kurátorkou rezidencie aj výstavy je Martina Mäsiarová.Za podporu z verejných zdrojov ďakujeme Fondu na podporu umenia.
#Výstava
INFO
Performatívna rezidencia Petra Tilajčíka a Lýdie Ondrušovej
Performatívna rezidencia Petra Tilajčíka a Lýdie Ondrušovej
Dvojica hercov a performerov Peter Tilajčík a Lýdia Ondrušová v rámci rezidencie v hlavnom priestore Novej synagógy tvorivo nadväzuje na autorskú performance z roku 2022 Anton by bol nadšený. Jej uvedenie nepovažujú za ukončený proces a počas rezidencie chcú pracovať na  jeho voľnom pokračovaní s pracovným názvom Bolesť 2.1 (V rámci možností...).Ich hlavnou obsahovou témou je bolesť, ktorá vyviera z mnohých zdrojov, je neuchopiteľná a často vystupuje na povrch v neočakávaných formách.„Majú všetko, čo im chýba. Hľadajú, čo majú alebo by mohli mať. Kde to skončí? Veď všetko ostatné, čo nemám, vlastne mám. Je to o túžbach? Je. Aj o nádeji v beznádeji, ktorá umiera posledná. Bezbreho.“Autori chcú pracovať s miestošpecifickosťou Synagógy – jej priestorom a akustikou. Hlavná sála sa stane ich skúšobňou, ateliérom, javiskom. Návštevníci Novej synagógy tak počas bežných otváracích hodín budú môcť nahliadnuť do ich tvorivého procesu.Peter Tilajčík (*1991) je herec, performer a pedagóg. Pôsobí na Katedre bábkarskej tvorby na DF VŠMU a Katedre intermédií VŠVU v Bratislave. Už počas štúdia účinkoval v inscenáciách Blaha Uhlára v Divadle Stoka v Bratislave a Divadle Disk v Trnave. Hosťoval aj  v inscenáciách Štúdia 12, GAFFA, DPM, Uhol_92, Divadla Nomantinels, Divadla Ludus, Divadla Aréna, SND či v rôznych nezávislých zoskupeniach. Je členom Divadla Stoka a H.R.H. OZ. Väčšinou účinkuje v alternatívnych performatívnych a pohybových divadelných inscenáciách.Lýdia Ondrušová (*1992) je absolventkou Katedry bábkarskej tvorby a pôsobí v rámci nezávislého divadla ako herečka, performerka a režisérka. Okrem toho je absolventkou intermédií na Vysokej škole výtvarných umení a venuje sa tiež publikačnej činnosti. Lýdia v rámci divadla reflektuje osobné témy s dôrazom na autenticitu a presah naprieč médiami. Jej inscenácie pracujú s alternatívnymi a experimentálnymi formami divadla a autorskou tvorbou.Za podporu z verejných zdrojov ďakujeme Fondu na podporu umenia. 
#Rezidencia
Info
Puščaňa
Puščaňa
Album so zvukomalebným titulom je výsledkom spolupráce renomovaných slovenských hudobníkov (Oskar Rózsa, Martin Valihora, Andrej Šeban, Miki Skuta, Oskar Török, Stano Palúch, Marcel Comendant, Rasťo Andris), ktorých prizvala speváčka, aranžérka a dlhoročná redaktorka hudby v RTVS Zuzana Mojžišová (na foto od Marty Földešovej). V albume svojským spôsobom sprítomňuje ľudové piesne z rôznych regiónov Slovenska (tie sprevádzajú, lemujú život človeka od narodenia až po smrť). Od uspávaniek - cez piesne ľúbostné, pracovné, svadobné, vysťahovalecké, piesne pri zábave, piesne obradového folklóru a pod. - až po plačky.„Hudbou vytváram vlastný obraz ľudovej piesne zasadenej do súčasnosti. Mojou snahou je priniesť vnímavým poslucháčom hudbu, ktorej srdcom je ľudová pieseň interpretovaná inovatívnym a vkusným spôsobom. Hudbu, v ktorej cítiť príbeh človeka, emócie sprevádzajúce jeho život. Je krásne spievať piesne staré stovky rokov a pritom prežívať emóciu súčasného človeka, pretože ľudové piesne sú svojím posolstvom a odkazom nadčasové. My im len našou novou formou pomáhame prežiť ďalšie desiatky rokov. Určite si to zaslúžia.“ Zuzana MojžišováAlbum Puščaňa vyšiel na sklonku roka 2019 a bol niekoľkokrát koncertne uvedený v plnej zostave. No k nám Zuzana Mojžišová prichádza so subtílnou, komornou podobou tohto hudobného konceptu. Približuje sa tak k svojim pôvodným klavírnym aranžmánom a ponúka štedrý interpretačný priestor skvelým spoluhráčom.Účinkujú:Zuzana Mojžišová / spevStano Palúch / husle, mandolínaMiki Skuta / klávesy, spevRasťo Andris / píšťalky, fujara, drumbľa, gajdica Ďakujeme, že využívate možnosť online predpredaja, uľahčuje nám to prácu.Naše podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 
#Koncert
INFO
Alf Carlsson / Jiří Kotača Quartet
Alf Carlsson / Jiří Kotača Quartet
Spoločný projekt švédskeho gitaristu Alfa Carlssona (o. i. komponoval hudbu pre Nobelovu cenu mieru) a českého trubkára Jiřího Kotaču (o. i. nominovaný na Cenu Anděl a držiteľ ceny Česká jazzová sklizeň 2020). Dvoch muzikantov (na foto od Jiřího Lubojackého) spojilo štúdium v holandskom Rotterdame a pol roka po ich návrate do svojich rodísk i plánovaný výlet Alfa do Českej republiky, z ktorého se nakoniec stala krátka šnúra a následne regulérna kapela, ktorá vydala v novembri 2019 pozitívne hodnotený album Journeys (Amplion Records) a odohrala desiatky koncertov na jazzových festivaloch a v kluboch vo Švédsku, na Slovensku, v Nemecku a Českej republike. Kapelu postupne doplnili i najžiadanejší slovenskí jazzmani najmladšej generácie, Peter Korman na kontrabas a Kristián Kuruc na bicie nástroje.V hudbe kvarteta sa miešajú vplyvy lyrickej škandinávskej hudby a moderného jazzu so štipkou moravského a slovenského folklóru, čo kapele prináša unikátnu zvukovú kombináciu, ktorá kladie dôraz na zvukovú pestrosť, silné melódie a pracuje s prepojovaním odlišných hudobných tradícií a koreňov jednotlivých členov. Členovia kapely majú bohaté skúsenosti s koncertovaním s na Grammy nominovanými hudobníkmi ako je napr. Ilja Reijngoud či Sulivan Fortner a sami taltiež vo svojich krajinách patria medzi oceňovaných hudobníkov. Pozývame!Pozn. Koncert plánujeme ako open air na terase kaviarne, v prípade nepriaznivého počasia hráme vnútri.Ďakujeme, že využívate možnosť online predpredaja, uľahčuje nám to prácu.Naše podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Koncert
INFO
Swing Heil!
Swing Heil!
Koprodukčný medzinárodný projekt Divadla Pôtoň a Horáckého divadla Jihlava zaostruje pozornosť na subkultúru vyznávačov jazzu a swingu, ktorá stála v období druhej svetovej vojny v opozite voči totalitnému nacistickému režimu.Inscenátori pracovali s fragmentami dvoch autentických príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Prvým je príbeh tanečnice, choreografky a výtvarníčky Niny Jirsíkovej, ktorá bola azda ako jediná Češka deportovaná do koncentračného tábora Ravensbrück za svoj tanec v baletnej inscenácii Pohádka o tanci. Nositeľkou druhého príbehu je Anna Goldsteiner, z malého mestečka Pulkau v dolnom Rakúsku, ktorej sťali hlavu kvôli tomu, že povolila miestnym mládežníkom – vyznávačom jazzu a swingu – stretávať sa v jej byte. Swing Heil! je fúziou činoherného, tanečného, objektového a fyzického divadla. Inscenácia získala Mimoriadnu cenu poroty festivalu Nová dráma / New drama 2021 a nomináciu na Cenu akadémie divadelných tvorcov za najlepšiu inscenáciu divadelnej sezóny 2020/2021. Libreto: Michal Ditte, Iveta Ditte JurčováRéžia: Iveta Ditte JurčováVýtvarný koncept: Iveta Ditte Jurčová, Katarína CakováDramaturgia: Marek GodovičHudba: Ivan AcherSound dizajn: Milan Slama, Lukáš KubičinaLight dizajn: Michal DittePohybová spolupráca: Tom Rychetský, Denisa MusilováVýroba objektov a bábok: Katarína CakováVýroba mechanického objektu: Peter KvitkovskýProjektový manažment: Monika Škojcová, Michal Ditte, Ľudmila KvitkovskáTrailer a videozáznam: Milo FabianÚčinkujú: Ela Lehotská, Denisa Musilová, Tom Rychetský, Filip JekkelDivadlo Pôtoň vzniklo v roku 2000. Účelovo pôsobí mimo hlavného mesta Slovenska, ale zato takmer v jeho geografickom strede. Profiluje sa ako divadlo, ktoré uprednostňuje autorskú tvorbu, no nebráni sa ani klasike, ktorú prináša v netradičnej interpretácii. Jadro divadla tvoria režisérka Iveta Ditte Jurčová a dramaturg a autor Michal Ditte. Ich spoločné inscenácie spája zmysel pre metaforu a poéziu, zároveň nechýba nadsádzka, humor, častokrát zveličenie až karikatúra. Tvorcovia sa sústredia na hľadanie zaujímavých a kontroverzných spoločenských tém, ktorých inscenovaniu predchádzajú terénne výskumy a zber autentického materiálu. Viaceré inscenácie sa s úspechom prezentovali na domácich i zahraničných festivaloch. Popri tvorbe inscenácií majú v Divadle Pôtoň priestor aj progresívne formy vzdelávania publika a profesionálnych umelcov. Atraktívnou a interaktívnou formou sa snaží študentom stredných a vysokých škôl priblížiť umenie vo všeobecnosti i divadlo samostatne. Okrem vzdelávania mládeže Divadlo Pôtoň pripravuje aj projekty pre skúsených divadelných profesionálov formou workshopov na rôzne témy (pohyb, práca s hlasom, písanie hier). Intenzívna práca na týchto projektoch sa postupom rokov systematizovala a vyústila do založenia Centra umenia a kreativity, ktoré pri Divadle Pôtoň funguje od roku 2008. Divadlo Pôtoň získalo v roku 2018 Cenu Doska za najlepšiu inscenáciu sezóny - Americký cisár (koprodukčný projekt Divadla Pôtoň a Štúdia 12).
#Divadlo
INFO
Zobraziť viac

Program Stanica Žilina-Záriečie

Zobraziť viac

Novinky

Všetky novinky

Ďakujeme za podporu