Zraková pyramída Juraja Gábora na kopci v Súľove

“Mojou ambíciou je, aby človek zastal, rozmýšľal nad tým, čo vidí a prečo by to mohlo byť zaujímavé. Trpezlivosť ma učí umeniu.” (Juraj Gábor)

A našou ambíciou bolo Jurajovi pomôcť, a spolu s ním, jeho otcom a mnohými ďalšími ľuďmi sme po 3 mesiacoch roboty postavili 18-metrový drevený objekt Zrakovej pyramídy na kopci nad obcou Súľov. Podarilo sa to aj vďaka vašej pomoci a darom a v sobotu 21. novembra 2015 sme pokrstili hotové dielo. Choďte sa pozrieť. Na jar ešte dorobíme bleskozvod a nepremokavú strechu, tak stále hľadáme podporu. Ďakujeme.

Juraj Gábor (1985) je výtvarník, absolvent VŠVU v Bratislave, víťaz Ceny Igora Kalného 2012, ktorú uďeľuje Krajská galéria umenia v Zlíne. Objekt Zraková pyramída bol súčasťou jeho sólovej výstavy s názvom Dívka před domem v tej istej galérii na jeseň v roku 2014, na ktorej spolupracovala aj Nová synagóga (či Stanica, skrátka my).

V galérii
Objekt s názvom Zraková pyramída je na začiatku spojený s videom. Fyzické prežívanie pohľadu do krajiny, aj tak by sa dal nazvať jeho prístup k videozáznamu krajiny. Juraj si vyberá obrazový výsek okolia, a za úlohu si dáva celú hodinu stáť a v ruke udržať kameru s týmto jediným pohľadom. Divák len ťažko pochopí fyzický zážitok, spojený s procesom hodinového natáčania. No nestabilnosť výsledného záznamu mu o pocitoch človeka s kamerou, a jeho postupnej únave, dávajú aspoň tušiť.

V druhom kroku vzniku diela nastáva racionálna analýza pohľadu do krajiny. V tradícii renesančných autorov a nimi vynájdenej úbežníkovej perspektívy (tzv. zraková pyramída) Gábor zhmotňuje fyzický priestor, ktorý sa nachádza v zábere kamery. V galérii vzniká trojrozmerný objekt (3D zraková pyramída), ktorý ohraničuje priestor pohľadu a stáva sa zároveň premietacou miestnosťou výsledného videa, hodinového záznamu krajiny. Divák má možnosť vstúpiť do premietacieho priestoru a tým vstúpiť aj do výhľadu autora s kamerou, stať sa súčasťou výsledného obrazu.

V krajine
V poslednom kroku (teraz v Súľove) sa z diela vytráca pôvodná video-projekcia. Juraj Gábor vyberá jediný statický pohľad do otvorenej krajiny, kde umiestňuje svoj drevený objekt. Objekt rámuje jediný (reálny) výhľad, stáva sa monumentom v krajine a pre krajinu. To bolo prvé, čo nás napadlo, keď sme videli jeho výstavu pred rokom v Zlíne – že toto dielo potrebuje svoju reálnu krajinu, kde bude stáť, minimálne na pár rokov. Aj za cenu, že bude len slúžiť ako núdzový turistický prístrešok.

Spolu s Jurajom sme teda chceli dať 18-metrovému objektu ďalší život a tak sme sa ho snažili naozaj umiestniť do reálnej krajiny. Našli sme lúku-kopec nad Súľovom, dedinou s dobrým a otvoreným starostom. A stavali sme. Náš kolega Robo Blaško sformoval tím statikov a stavbárov, ktorí sa podujali na túto úlohu. Sami by sme to nezvládli, ide o jednu z najväčším realizácií vo verejnom priestore v našom okolí, najviac s minimálnym rozpočtom.

Zbierka
Ako už veľakrát (na Stanici aj v Synagóge), opäť sme sa raz prerátali a v nadšení si uviazali na krk väčší projekt, než na aký máme peniaze, kapacity i čas. Ale povedzte sami – neboli by ste z tohto 18-metrového dreveného objektu nadšení, keby ste ho mohli postaviť v krajine nad Súľovom ako netradičnú vyhliadku?

Získali sme 3-tisíc eur od ministerstva kultúry a ďalšie financie z grantu Nadácie Erste. A pustili sme sa do práce. Veriac, že to spoločne zvládneme, však objekt už bol minulý rok vystavený v galérii a stačí nám ho znovu postaviť. A potom to prišlo – statika a prísne normy, dodatočné kovové konštrukcie, zváranie, ochranné nátery, žeriavy a posilňovanie základov. To všetko na kopci, kde sa ledva dá vyjsť traktorom. A blížila sa zima.

Podarilo sa nám získať podporu, ale dvojnásobne menšiu oproti plánu, bohužiaľ. Sám autor Juraj Gábor prispel zo svojho, väčšina ľudí (vrátane projektantov a inžinierov) pomáhala dobrovoľnícky, Jurajov otec robil bezplatne stavebný dozor, starosta požičal obecnú elektrickú centrálu a náradie, miestni nám pomáhali vyvážať materiál na domácich traktoroch, … Ale nevzdali sme to a dokončili dielo ešte pred zimou. Aj vďaka vašim darom cez aplikáciu na startlab.sk/zrakovapyramida. 

V sobotu 21. novembra 2015 sme spolu s účastníkmi autobusového výletu (kunstbusu) a ďalšími, ktorí prišli po vlastnej osi, otvorili pyramídu verejnosti. Nie je úplne hotová, ale väčšina je za nami – ešte dokončíme izoláciu strechy a bleskozvod. Budeme radi, ak nájdete do Súľova cestu a pozriete si objekt sami. A najmä (orezaný) výhľad z neho. Z centra obce nasledujte modrú značku alebo sa opýtajte miestnych.

6. decembra 2015 sme projekt uzavreli Jurajovou výstavou Práve teraz v našej galérii Plusmínusnula. Ale do Súľova sa určite budeme vracať a možno príde na jar aj prekvapenie – dáme vám určite vedieť.

Ďakujeme za podporu a pomoc:
Jurajovmu otcovi Jánovi Gáborovi (stavbyvedúci), Obci Súľov – Hradná (špeciálne starostovi Jaroslavovi Bušfymu), architektovi Michalovi Pulmanovi, Igorovi Babiakovi (Periférne centrá), statikom Ondrejovi Markovi (2021 architekti) a Štefanovi Halvoňovi, kováčovi a zámočníkovi Ladislavovi Staňovi, firme Kontrakting (poradenstvo), Petrovi Marcišovi, Dušanovi Hrobárovi a Štefanovi Danišovi, ktorí stavbu dotiahli do úspešného konca.

logosulov

 

pc-logo2012

 

loga1

vesely_ocna_klinika_logo

 

Zraková pyramída, otvorenie v Súľove, 21. 11. 2015:

DSC_2877

 

DSC_3190

Zraková pyramída, inštalácia v Krajskej galérii výtvarného umenia v Zlíne, 2014:

realizacia-stavby-v-interieri-copy

 

gabor4

 

gabor2

 

Stavba Zrakovej pyramídy v Súľove (september – november 2015):

2015-10-26-1245

 

zrakova-pyramida4x

 

zrakova-pyramida6x

 

2015-11-01-1493-copy

Ďalšie fotografie od Richarda Kohlera a Petra Snadíka nájdete v albume na našom Flickri.

Ak nám chcete ešte pomôcť, na jar pokračujeme so strechou a bleskozvodom a pomoc privítame – napíšte Robovi Blaškovi na robo@stanica.sk – ďakujeme!