Vedúca skamenelina

„Za ty peníze tu teď nemůžete čekat ještě i popis přírody!“ Elfriede Jelinek, Milovnice (1975, česky 2008)

výstava v centrálnom priestore
8. 5. 2019  14. 7. 2019
otvorená od stredy do nedele 13.00 – 19.00
vstupné dobrovoľné

(For English please scroll down.)

autori Prokop Bartoníček & Benjamin Maus, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Juraj Gábor, Simona Gottierová & Martina Mäsiarová, Handa Gote research & development, Ema Kopincová & Matej Kopinec, Michal Machciník, Milan Mikuláštík, Peter Moosgaard & Vaporfolk, Veronika Vojtušová, Nina Závodská a neznámi autori muzeálnych exponátov

kurátorka Ivana Rumanová
architektúra výstavy Jakub Kopec
konzultácia Peter Moosgaard
vizuál pinchof_
produkcia Juraj Lajda, Michal Freriks, Ints Plavnieks, Dušan Dobiaš, Simona Gottierová

Pojem vedúca skamenelina (Index Fossil) označuje kultúry, ktoré sa za relatívne krátky čas rozšírili po veľkej časti povrchu Zeme, ale pomerne rýchlo zanikli, povedal nám nedávno vedec Ján Madarás. Bol si istý, že ľudstvo sa stane vedúcou skamenelinou, že už je na ceste k tomu. Predstava budúcej archeológie nás už nepustila a stala sa východiskom výstavy. Chceme v nej uvažovať o tom, akú stopu zanecháme v zemskej kôre, ako raz budú naše artefakty nad/dez/interpretované budúcimi kultúrami. Mohli by sme to nazvať špekuláciou, alebo hyperstition, keby tieto slová nezostarli skôr, ako to, čo nimi myslíme.

Naše technológie budú zrejme rekonštruované z rovnakej vzdialenosti a s porovnateľnými dohadmi a neistotami, s akými dnes pristupujeme k pästným klinom. Akú materialitu po sebe zanecháme? Aké chemické zlúčeniny, zhluky vecí, symbolov a toxicity budú raz charakterizovať „naše časy“? Za tie peniaze tu odo mňa nemôžete očakávať ešte aj popis prírody!, môžeme sa rozčuľovať spolu s Elfriede Jelinek, alebo otvorene priznať spolu so správkyňou archeologických zbierok  neďaleko Žiliny, že ak sa nevie, čo to je, označí sa to ako kultové. S týmito slovami nám podala kamenný polmesiac, ktorý vytiahla z krabičky označenej evidenčným číslom. Nefunkčnosť alebo absencia známej funkčnosti ako jeden zo znakov magického zaobchádzania má na výstave aj inú podobu:  Je tu drevený notebook, siporexový wifi-rooter, USB z mydla, čokoládové totemy. Tieto objekty majú bližšie ku Cargo-kultom ako kultom: Imitujú tvary a povrchy dostupnými materiálmi, technológie zbavujú funkčnosti, vytrhávajú ich z kolobehu používania a zasadzujú do kontextu rituálu a /alebo vtipu. Nakoniec je tu možnosť, že tri pruhy, nahryznuté jablko a ďalšie korporátne symboly budú tak či tak budúcimi archeológmi nazerané ako globálne kulty, ktorými sa naša vrstva bude hemžiť takmer na ktoromkoľvek mieste planéty.

Smiech nás prejde vo chvíli, keď pochopíme, že naše artefakty raz nemusia vôbec nikoho zaujímať, alebo budú vydávané ako odstrašujúci príklad – Emblémy kultúry závislej na fosílnych palivách a antidepresívach. Výstava je v tomto zmysle optimistická až narcistická. Vytvára časovú kapsulu zloženú z umeleckých diel, diel detí, muzeálnych exponátov s vierou, že raz budú niekoho zaujímať aj mimo vernisážových rituálov. Prepája výpočtové a paleo-technológie, fosílie a geometriu, neurónové siete a vzorce z kameňov, Deep Learning a Deep Time, korporátne logá a fetiš. To všetko na architektúre z pozostatkov modernistických múzeí a ich vášne pre klasifikácie a v priestore Novej synagógy, do ktorého histórie je priamo vpísané násilie selekcie.

Čo ak sa naša paralýza a neschopnosť rozlišovať odohráva paralelne s nárastom rozlišovacích schopností technológií? Na milimeter, na tvár, na pixel, na kameň. V tejto skrumáži bude aj tak ťažké oddeliť prírodu od kultúry, alebo nástroj od objektu kultu. To nás ešte z biedy nevytrhne, ale v slabej chvíli aspoň možno zapochybujeme, či sme to vôbec niekedy vedeli.

Program v rámci otvorenia výstavy v stredu 8. 5. 2019:
od 13.00 výstava otvorená
od 16.00 Neurotinka & Zsiiir DJ set na terase
19.00 komentovaná prehliadka výstavy s historikom Michalom Jureckým
20.00 Neurotinka & Zsiiir DJ set na bare

Sprievodný program

pondelok 27. 5. 2019, 18.00
Mamoru Okuno: Dlhá cesta možného príbehu medzi Japonskom, Holandskom a niečo naviac. Performatívna prednáška o neznámych príbehoch zo 17. storočia a o kolonializme, ktorý nikdy neskončil.

streda 12. 6. 2019, 18.00
Martin Mikoláš: Kauza hlucháň hôrny. Prednáška žilinského vedca a ochranára o tom, či čelíme šiestemu veľkému vymieraniu druhov.

streda 19. 6. 2019, 18.00
Erik Sikora: Vznášajúce sa kamene. Performatívna prednáška o prírodnom úkaze zo znečisteného jazera na jednom z košických sídlisk.

streda 19. 6., 19.30
Interpretačný raj. Stretnutie s výstavou v sprievode Juraja Gábora.

– –

Ďakujeme: Fond na podporu umenia, Rakúske kultúrne fórum, Považské múzeum v Žiline: Michal Jurecký, Andrea Slaná, Turčianska galéria v Martine: Adam Galko, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici: Petronela Rágulová, Národné osvetové centrum.

 

– – English – – 

Index Fossil
exhibition 8 May – 14 July 2019

Artists Prokop Bartoníček & Benjamin Maus, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Juraj Gábor, Simona Gottierová & Martina Mäsiarová, Handa Gote research & development, Ema Kopincová & Matej Kopinec, Michal Machciník, Milan Mikuláštík, Peter Moosgaard & Vaporfolk, Veronika Vojtušová, Nina Závodská and unknown authors of museum artefacts

Curator Ivana Rumanová
Exhibition architecture Jakub Kopec
Consultations Peter Moosgaard
Visuals pinchof_
Production  Juraj Lajda, Ints Plavnieks, Michal Freriks, Dušan Dobiaš, Simona Gottierová

The term Index Fossil describes cultures that have spread over a large part of the Earth’s surface over a relatively short period of time, but have disappeared relatively quickly, according to scientist Ján Madarás. He was certain that humanity would become an index fossil and that it was on its way to turn into one. The idea of future archaelogy has stayed with us and became the starting point of the exhibition. We want to think about what kind of footprint we leave in the earth’s crust and about the way our artifacts will be over/dis/interpreted by future cultures. We could call it speculation or hyperstition had those words not aged before that what they denote.

Our technologies will probably be reconstructed from the same distance and with comparable assumptions and uncertainties with which we approach hand axes. What materiality will we leave behind? What chemical compounds, clusters of things, symbols, and toxicity will once characterize “our times”? You can’t expect a description of nature from me for this money!, we can get upset with Elfriede Jelinek, or openly admit with the administrator of the archaeological collections near Žilina that if it’s uncertain what it is, it will be labeled as cult. With these words she handed us a stone crescent, which she took from a box marked with a registration number. The malfunction or absence of known functionality as one of the traits of magical treatment has also a different guise at the exhibition: There’s a wooden notebook, siporex wifi-rooter, USB soap, chocolate totems. These objects are closer to Cargo-cults than cults: They imitate shapes and surfaces with available materials, strip technologies of their functionality, tear them out of their cycle of usage and place them in the context of a ritual and / or wit. Finally, there is the possibility that future archaeologists will view the three stripes, the nibbled apple, and other corporate symbols as global cults omnipresent almost anywhere on the planet.

The laughter will stop once we realize that our artifacts may not interest anyone in the future, or will be presented as a deterrent – emblems of a culture that is dependent on fossil fuel and antidepressants. The exhibition is in this sense optimistic, narcissistic even. It creates a time capsule composed of works of art, works by children, and museum exhibits with the belief that one day they will prove interesting to those outside of the exhibition opening circuit. It connects computational and paleo-technologies, fossils and geometry, neural networks and patterns from stones, Deep Learning and Deep Time, corporate logos and fetish. All this on architecture from the remains of modernist museums and their passion for classifications, and within the premises of the New Synagogue whose history is directly marked by the violence of selection.

What if our paralysis and inability to distinguish take place in parallel with the increase in the resolution of technology? Per millimeter, face, pixel, stone. In this scrum, it will still be difficult to separate nature from culture, or an instrument from a cult object. That won’s save us, but we might at least question whether we’ve ever known it at all.

Program within exhibition opening 8 May 2019
7pm Commented exhibition view
8pm Neurotinka & Zsiiir DJ set

Accompanying programe

27 May 2019, 6pm
Mamoru Okuno: A long listening journey of a Possible thiStory especially of Japanese & Dutch & something more. A performative lecture about unknown stories from the 17th century and about colonialism that has never ended.

12 June 2019, 6pm
Martin Mikoláš: The Case of the Western Capercaillie.  Žilina-based scientist and conservationist will talk about the likelihood of the Earth’s sixth mass extinction.

19 June 2019, 6pm
Erik Sikora: Floating Stones. A performance lecture about a natural phenomenon from a polluted lake at one of the housing estates in Košice.

19 June, 7:30pm
Interpretation Paradise. An encounter with exhibition in the company of artist Juraj Gábor.

– –

Many thanks to our partners: Slovak Arts Council, Austrian Cultural Forum, Museum of the Považie Region in Žilina: Michal Jurecký, Andrea Slaná, Turiec Gallery Martin: Adam Galko, Homeland Museum in Považská Bystrica: Petronela Rágulová, The National Edification Centre

 

Milan Mikuláštík: Gear, 2016. Autentický pästný klin (miesto nálezu: Alžírsko, vek: cca milión rokov), logo Apple aplikované laserom.


Nina Závodská, Bez názvu, 2018. Siporex.


Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová: The Reconciliation of Yes and No, 2015. Zvieracie kosti, lepidlo.


Handa Gote research & development: Skleňená industrie. Rituálna dýka vyrobená pravekou technikou zo skla z televíznej obrazovky.

Michal Machciník: Pocta ďatľovi, 2016. Odliatok dutiny vytvorenej ďatľom, pur pena, drevo.