Peter Behrens je v dejinách architektúry a dizajnu považovaný za jedného z krstných otcov modernizmu. Jeho profesionálny vývoj sa nesie v znamení „prerastania” estetických programov a kombinácie rôznych oblastí záujmov. K jeho asistentom a spolupracovníkom patrili Walter Gropius, Ludwig Mies van der Rohe a Le Corbusier.

Peter Behrens
(1868, Hamburg – 1940, Berlin)

Architekt, maliar, dizajnér, výtvarník. Vyštudoval maliarstvo v Karlsruhe a v Düsseldorfe. V roku 1899 ho povolali do Umeleckej kolónie v Darmstadte, kde sa prvýkrát prejavil aj ako architekt, keď navrhol svoj dom. V rokoch 1907 až 1914 pracoval ako umelecký poradca a architekt firmy AEG Berlin. Od roku 1921 do roku 1936 pôsobil ako vedúci Oddelenia architektúry na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde u ňho v rokoch 1928-1930 študoval tiež Slovák Ferdinand Čapka.

V medzivojnových rokoch postavil množstvo priemyselných stavieb, sídlisk aj rodinných domov. K najznámejším patrí terasový dom na sídlisku Weissenhof pri Stuttgarte (1927) a tiež správna budova IG Farbwerke v Hoechst (1920-1924), ako ukážka jeho krátkeho expresionistického obdobia. Počas svojho pôsobenia vo Viedni projektoval budovu továrne Austria Tabakwerke v Linzi (1929-1935). Ku stavbám, ktoré projektoval v období výstavby žilinskej synagógy (1928-1931) patrí tiež obchodný dom Alexander na Alexander Platz v Berlíne (1929-1932).

Navrhol množstvo priemyselných budov, nazývajú ho dokonca pionierom priemyselného stavebníctva.  Priemysel podľa Behrensa predstavoval faktor moci, ktorý vyvoláva nutnosť generovať štýl stavania zodpovedajúci jeho novým požiadavkám. Uplatnenie ocele, skla, betónu a iných materiálov vytváraných priemyselne tvorilo materiálové východiská jeho návrhov. Konštantou Behrensovej estetiky bola redukcia  na jednoduché formy, ktoré sa dali technicky ľahko vyrobiť a podľa potreby umožňovali ľubovoľné priraďovanie. Viedla ho principiálna požiadavka prepojiť funkčnosť so zodpovedajúcim estetickým tvarovaním. V jeho návrhoch je prítomný latentný klasicizmus. Ďalšou jeho principiálnou požiadavkou na architektúru bola monumentalita.  Z jej výrazových prostriedkov zdôrazňoval hlavne proporčnosť, úmernosť a všeobecne primeranosť, ktorá sa vyjadruje v architektonických vzťahoch. Primeranosť definoval ako niečo spočívajúce v skrytosti, a nie bezpodmienečne čitateľné v konštrukcii. Príklady hľadal v antike. Bol inšpirovaný Schinkelovým klasicizmom, ktorého vplyv sa prejavil v Behrensovsky typických „stĺpových fasádach.“ Jeho tvorbu sprevádza úsilie o jednoduchosť, jasnosť a veľkorysosť. Minuciózne zvládnuté detaily, pozorne zvolené proporcie a funkčnosť.

Návrh žilinskej synagógy spadá do obdobia, keď sa po expresionistickej fáze tvorby v druhej polovici 20. rokov vrátil k pokojnej formálnej reči a tým k základným geometrickým formám, k jasnému rastrovému systému a tiež k motívom ríms. Tieto sa prejavili pri jeho obytných komplexoch pre Viedeň (Margaretengürtel), či na podobnej koncepcii tabakovej fabriky v Linzi.

 

Spracovala Magda Kvasnicová,
podľa http://www.architektenlexikon.at/de/34.htm, heslo Peter Behrens.

Ďalšie významné stavby Petra Behrensa:

Turbínová hala továrne AEG – Berlín
(1908 –1909)
Nemecká ambasáda – Petrohrad
(1912)
New Ways – Northampton
(1926)
Ústredie IG Farben Höchst – Frankfurt
(1920 – 1925)

Generálny partner

Hlavní partneri rekonštrukcie 2013 – 2014