Budova neologickej synagógy patrí k najkrajším a z hľadiska architektúry najdôležitejším židovským stavbám na Slovensku. Stavba stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Modernú budovu s kupolou projektoval svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens. Výstavba prebiehala v rokoch 1928 až 1931.

neologicka_synagoga_zilina

 

Behrens pracoval na pomerne zložitom teréne – priestor bol nerovný, značne zúžený na rohu ulíc a stiesnený medzi budovou pošty a banky. Budove dominuje jednoduchá hmota hlavnej sály s úzkymi vysokými oknami, ktorá vystupuje z nižšej prízemnej časti. Tá je z riadkového kamenného muriva ktoré dodáva synagóge primerane monumentálny ráz. Ústredný priestor bol určený pre 450 mužov a na emporách bolo miesto pre 300 žien. Hlavná sála je zakrytá kupolou s priemerom 16 a výškou 17,6 metra.

synagoga_povodny_interier

 

Neologická synagóga je považovaná za jednu z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry s celoeurópskym významom. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou (zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok dňa 5. 11. 1963 pod číslom 89/1963). V ankete v roku 2000 ju architekti zaradili medzi 5 najdôležitejších občianskych stavieb 20. storočia na Slovensku. Aktuálne sa hovorí o nominácii (spolu s ďalšími Behrensovymi stavbami) do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Budova slúžila po vojne najskôr ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula Vysokej škole dopravnej, neskôr, až do roku 2010, tam bolo kino. Interiér synagógy bol kompletne prestavaný. Pre účely prevádzky auly a kina bol pôvodný vnútorný priestor nahradený vloženým interiérom, ktorý okrem „papundeklovej” estetiky razantne pozmenil tiež dispozičné riešenie priestoru.

Peter Behrens

Chiffon Bridesmaid Dresses uk

(1868, Hamburg – 1940, Berlin)

Architekt, maliar, dizajnér, výtvarník. Vyštudoval maliarstvo v Karlsruhe a v Düsseldorfe. V roku 1899 ho povolali do Umeleckej kolónie v Darmstadte, kde sa prvýkrát prejavil aj ako architekt, keď navrhol svoj dom. V rokoch 1907 až 1914 pracoval ako umelecký poradca a architekt firmy AEG Berlin. Od roku 1921 do roku 1936 pôsobil ako vedúci Oddelenia architektúry na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde u ňho v rokoch 1928-1930 študoval tiež Slovák Ferdinand Čapka.

V medzivojnových rokoch postavil množstvo priemyselných stavieb, sídlisk aj rodinných domov. K najznámejším patrí terasový dom na sídlisku Weissenhof pri Stuttgarte (1927) a tiež správna budova IG Farbwerke v Hoechst (1920-1924), ako ukážka jeho krátkeho expresionistického obdobia. Počas svojho pôsobenia vo Viedni projektoval budovu továrne Austria Tabakwerke v Linzi (1929-1935). Ku stavbám, ktoré projektoval v období výstavby žilinskej synagógy (1928-1931) patrí tiež obchodný dom Alexander na Alexander Platz v Berlíne (1929-1932).

.

Navrhol množstvo priemyselných budov, nazývajú ho dokonca pionierom priemyselného stavebníctva.  Priemysel podľa Behrensa predstavoval faktor moci, ktorý vyvoláva nutnosť generovať štýl stavania zodpovedajúci jeho novým požiadavkám. Uplatnenie ocele, skla, betónu a iných materiálov vytváraných priemyselne tvorilo materiálové východiská jeho návrhov. Konštantou Behrensovej estetiky bola redukcia  na jednoduché formy, ktoré sa dali technicky ľahko vyrobiť a podľa potreby umožňovali ľubovoľné priraďovanie. Viedla ho principiálna požiadavka prepojiť funkčnosť so zodpovedajúcim estetickým tvarovaním. V jeho návrhoch je prítomný latentný klasicizmus. Ďalšou jeho principiálnou požiadavkou na architektúru bola monumentalita.  Z jej výrazových prostriedkov zdôrazňoval hlavne proporčnosť, úmernosť a všeobecne primeranosť, ktorá sa vyjadruje v architektonických vzťahoch. Primeranosť definoval ako niečo spočívajúce v skrytosti, a nie bezpodmienečne čitateľné v konštrukcii. Príklady hľadal v antike. Bol inšpirovaný Schinkelovým klasicizmom, ktorého vplyv sa prejavil v Behrensovsky typických „stĺpových fasádach.“ Jeho tvorbu sprevádza úsilie o jednoduchosť, jasnosť a veľkorysosť. Minuciózne zvládnuté detaily, pozorne zvolené proporcie a funkčnosť.

Návrh žilinskej synagógy spadá do obdobia, keď sa po expresionistickej fáze tvorby v druhej polovici 20. rokov vrátil k pokojnej formálnej reči a tým k základným geometrickým formám, k jasnému rastrovému systému a tiež k motívom ríms. Tieto sa prejavili pri jeho obytných komplexoch pre Viedeň (Margaretengürtel), či na podobnej koncepcii tabakovej fabriky v Linzi.

Spracovala Magda Kvasnicová,
podľa http://www.architektenlexikon.at/de/34.htm, heslo Peter Behrens.

Židia v Žiline

1789 – 2009

1789 
V meste Žilina mohli žiť len dve židovské rodiny: Hispaniolovcov a Wixovcov.

1850
Vznikla židovská modlitebňa a škola.

1851
Súpis židov v Žiline zaznamenal 260 osôb. Začínajú sa viesť židovské matriky.
Rabínom bol Jozef Grünbaum.

1850 – 1880
Židovská komunita prosperuje a pre mesto nadobúda rastúci hospodársky význam.

1870 – 1911
Výstavba železníc a výhodná poloha mesta vedú k zakladaniu významných priemyselných podnikov (Súkenka, Hungária, Továreň na celulózu) a peňažných ústavov, vznikajú firmy Natana Zelinku, Bartolomeja Scheera a iných.

1872
V mestskom zastupiteľstve sú ako najväčší platcovia daní Leopold Popper, Jakub Rosenfeld, Gabriel Spanyol a ďalší.

1888
Židovská náboženská obec v Žiline odsúhlasila svoje stanovy predsedom sa stáva Ignác Rosenfeld.

1903
V Žiline sa koná priemyselná výstava Horného Uhorska.

1912
Ortodoxní židia v meste zakladajú modlitebný spolok Adath Jescharim.

1918
Dochádza k násilnostiam a útokom voči židovskému obyvateľstvu.

1919
Vznik politickej strany Poale Zion v Žiline.
Z 25 advokátov v meste bolo 20 židov, z 12 lekárov sú 10 židia.

1921 – 1939
Hugo Spanyol a Ignác Spierer sú členmi mestského zastupiteľstva.
Dochádza k rožštiepeniu židovskej obce. Predsedom ortodoxnej obce bol v rokoch 1923 – 1939 Samuel Schlesinger, predsedom neologickej obce bol v rokoch 1923 – 1936 Ignác Spierer.

1921
V meste žije 1680 židov (14% obyvateľstva).

1927
Hugo Spanyol sa stáva prvým námestníkom starostu.
Slávnostné vysvätenie ortodoxnej modlitebne.

1928
Súťaž na stavbu neologickej synagógy vyhráva nemecký architekt Peter Behrens, zúčastnili sa aj J. Hoffmann a domáci M. M. Scheer.

Výstavba neologickej synagógy

1929 – 1931
Výstavba neologickej synagógy podľa víťazného návrhu od Petra Behrensa (stavitelia: bratia Novákovci, Žigo Wertheimer). Stavba presiahla význam mesta, stala sa jednou z najpozoruhodnejších architektonických pamiatok európskeho moderného hnutia na Slovensku.
V roku 1930 v Žiline žije 2500 židov.

1938
Do mesta prichádzajú židovskí utečenci z Nemecka a Rakúska. Objavujú sa prvé protižidovské výstrelky.
6. októbra je v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska.

1939
14. marca bol vyhlásený Slovenský štát.
Postavenie židov na Slovensku sa dramaticky zhoršuje. Začínajú vznikať nariadenia, zákony a vyhlášky, ktoré postupne zbavujú židov občianskych a hospodárskych práv.
Z 756 obchodníkov je 424 židovských.

1941 – 1942
9. 9. 1941 vstupuje do platnosti vládne nariadenie č. 198/1941 Zb. „o právnom postavení židov“, tzv. Židovský kódex, ten so svojimi 270 paragrafmi predstavoval najrozsiahlejšiu protižidovskú právnu normu v Európe.
V Žiline bolo zlikvidovaných 414 židovských podnikov a ďalšie boli arizované; 247 židovských domov prešlo do vlastníctva štátu; židovskí zamestnanci sú vyhadzovaní z práce.
Po dočasnom ukončení deportácií v októbri 1942 zostalo na Slovensku okolo 24 000 židov, počet žilinských sa odhaduje na tisíc.

1940
K 1. januáru prepustilo mesto svojich židovských zamestnancov, židovskí žiaci boli počas roka vyhodení zo škôl.
Vzniká okresná komisia pre arizáciu.

1942
21. marca začalo fungovať Žilinské koncentračné stredisko (jedno z piatich na Slovensku). Zo Žiliny bolo do konca roka vypravených 19 transportov (18 223 slovenských židov). Celkovo bolo v roku 1942 vyvezených zo Slovenska takmer 58 000 židov, prežilo 282. Do transportov si židia mohli vziať len 50 kg na osobu a ich hnuteľnosti sa rozpredali na dražbách. 24. októbra koncentračné stredisko v Žiline zrušili.

1944
29. august – Slovenské národné povstanie.
Od 13. septembra začali zo Žiliny transportovať všetkých židov, ktorí v meste zostali.

1945
30. apríl – oslobodenie Žiliny.
Podľa zoznamu, ktorý zhotovil Haim Gordon zahynulo počas holokaustu 2668 žilinských židov.
Prvá povojnová valná hromada Židovskej náboženskej obce sa koná 5. júla 1945. „Musíme všetko znova vybudovať,“ zdôrazňuje tajomník obce Šimon Goldenberg.
Obec má asi 100 členov, židovské náboženstvo vyznáva asi 500 ľudí.
Počet židovských navrátilcov do mesta je 551.

1945 – 1949
Dochádza k zlúčeniu neologickej a ortodoxnej obce.
Židia z mesta odchádzajú do zahraničia.
Na valnej hromade náboženskej obce sa v januári 1949 zúčastnilo len 26 členov.

1952
Je odhalený pamätník žilinským obetiam holokaustu v obradnej sieni cintorína.

1957
Za údajnú spoluprácu s izraelským veľvyslanectvom je odsúdený Pavel Sendrei s manželkou.

1968
Začína sa posledná veľká vlna vysťahovalectva židov zo Žiliny.

1969 – 1989
Činnosť obce značne ochabla. Podľa správy ONV má len prestárlych členov, jediným záujmom ktorých je pochovávanie na židovskom cintoríne.

1989 – …
Činnosť Židovskej náboženskej obce sa aktivizuje. Prvoradou úlohou je oprava objektov, vo veľmi zlom stave bol cintorín aj modlitebňa na Dlabačovej ulici. Riešiť sa musia zložité právne problémy.
Židovská náboženská obec v Žiline má asi 50 členov (s priemerným vekom okolo 65 rokov).

2009
Vo vydavateľstve Edis vychádza kniha Židia v Žiline od autorov: Peter Frankl a Pavel Frankl, má 503 strán. Z nej pochádzajú aj tieto dátumy, udalosti a informácie.

nova_synagoga_oblieka_darcov

A prichádzame my…