Posledná československá výstava v Žiline

výstava v centrálnom priestore
14. 10. –  2. 12. 2018
streda – nedeľa, 13.00 – 19.00

100 rokov od vzniku Československa je príležitosť na spomínanie, ktorú na tejto výstave nevyužijeme. Ale chceme využiť príležitosť oslavovať.

Československo berieme tak, ako to je – ako krajinu z minulosti, ktorá už viac než 25 rokov neexistuje. A pozerať sa na ňu dnes je sentimentálne asi ako pozerať film pre pamätníkov.

Radšej si pozrime niečo nové. Stretnime sa s českými kamošmi a poroprávajme o tom, čo je a co bude dál.

Dejiny občas nepotrebujú mať zmysel, ak práve v tej chvíli žijeme v presvedčení, že najväčší zázrak nie je, ako svet je, ale to, že vôbec existuje.

Autori: František Demeter & Tomáš Džadoň, Michal Moravčík, Denisa Lehocká (SK), Zbyněk Baladrán, Adela Babánová, Anna RočňováPřemysl Procházka (CZ)

Kurátori: Fedor Blaščák & Ľubica Hustá (SK), Tomáš Svoboda & Ondřej Chrobák (CZ)

Fotografie Martina Tomášku a Dušana Dobiaša z vernisáže nájdete na www.flickr.com/novasynagoga.

Sprievodný program:

nedeľa 28. 10. 2018, 18.00
večera-slávnosť-diskusia Fedora Blaščáka s historikmi
100 rokov (od vzniku Československa)

streda 7. 11. 2018, 18.00
diskusia čiernalabuť.sk – Martin Jan Stránský a Martin M. Šimečka
ČeskosLOVEnsko – Sme skutočne bratia?

 

Zbyněk Baladrán
Autor si položil otázku: Prečo sa vo svete presadil neoliberalizmus? Odpoveď hľadal v starých novinách. Prehrabal sa archívmi komunistického Rudého práva aj porevolučných liberálnych Lidových novín za obdobie rokov 1971 až 2008. Od kolapsu systému brettonwoodskych dohôd a odstúpenia USA od zlatého štandardu, až po vypuknutie globálnej finančnej krízy. Výsledkom výskumu je 72 metrov dlhá „hrubá čiara spomienok“ zložená zo starostlivo vybraných a usporiadaných archívnych prameňov – novinových textov a fotografií upravených klasickou technikou koláže s anglickým názvom Contingent propositions (Podmienené návrhy, alebo Náhodné tvrdenia). Chronologické usporiadanie, dômyselnosť výberu a komiksový charakter inštalácie umožňuje prehľadnú a podnetnú prechádzku popri súčasných dejinách s globálnym presahom. Divák môže v útržkoch dobových správ hľadať súvislosti, alebo len tak nachádzať zaujímavosti, alebo si klásť aj rozličné otázky. Ak to okolnosti umožnia, môže nadväzovať podnetné rozhovory o najnovších politických dejinách nášho bývalého, aj súčasných štátov. A samozrejme tiež o stave sveta ako takého.

Denisa Lehocká
Pomalá socha, socha ako architektúra, ako priestorová koláž, zhmotnená hudba, alebo poézia. Dielo ako autofikcia. Autorka ako konceptuálna umelkyňa, pokračovateľka tradície modernizmu a utópií avantgárd. Diela Denisy Lehockej sa iba ťažko dajú uchopiť do slov. Sama sa tomu bráni keď svoje práce ponecháva bez názvu. Jej tvorba je čistá, striktná, intuitívna a pritom systematická. Je o každodennosti. Rastie. Pohlcuje. A vie si veľmi jedinečným spôsobom podmaniť priestor.

František Demeter & Tomáš Džadoň feat. Michal Moravčík
Československo ako dočasný prístrešok, ako skrýša, v ktorej sa nedá schovať. Alebo ako rozpadnutá dedinská zastávka.  Site-specific inštalácia s prvkami dizajnu a presahmi do architektúry od dvojice autorov Džadoň&Demeter integruje do seba už existujúce dielo Michala Moravčíka „Intelectuals are very skilled liars“.

Adéla Babanová
Krátky film Adély Babanovej “Odkiaľ spadla letuška” predstavuje fiktívny rozhovor s letuškou Vesnou Vulović. Tá v roku 1972 ako jediná prežila pád lietadla juhoslovanských aerolínií neďaleko dedinky České Kamenice. Odvtedy sa už nikomu inému na svete nepodarilo prežiť pád z výšky 12 kilometrov. Letušku, ktorá utrpela stratu pamäti, konfrontuje lekár a policajný vyšetrovateľ a spoločne jej nenápadne podsúvajú verziu pádu lietadla, aj jej vlastného životného príbehu. V úlohe vyšetrovateľa vystupuje Vladimír Brabenec aka Major Zeman. 

Anna Ročnová
Sériu objektov Anny Ročnovej spája precízna voľba materiálov a ich následného technického spracovania, ktoré má paradoxne za cieľ východiskový matreriál zahmliť, alebo aj úplne potlačiť. Jej objekty preto trpia stratou pamäti. Ich premenou autorka vytvára novú, snovú realitu. Magický realizmus je tu vpísaný do matérie objektu bez minulosti, ako keby mali byť určené len pre budúcnosť. 

Přemysl Procházka
Hokej vedia hrať len v zopár štátoch na svete. Po rozdelení Československa je ich o jeden viac. Tri tretiny a rýchla  smrť v „priamom“ prenose zápasu Česko-Slovensko na veľkom plátne. Performatívna maľba a konceptualizmus staromajstrovskými prostriedkami.