Martina Mäsiarová: Návraty bielej srny

 

Ako ateliér môže v súčasnej Umeleckej karanténe slúžiť aj kancelársky priestor či zázemie v Synagóge – nikde nikoho. Tak sme ho využili a v bývalej kancelárii Tatrafilmu tvorí Martina Mäsiarová.

umelecký rezidenčný projekt
apríl – máj 2020
tvorbu môžete podporiť dobrovoľným vstupným na tootoot.fm

“počas rezidencie by som sa chcela sústrediť najmä na kresbu a text. chcem sa vrátiť k starším rozpracovaným textom a kresliť kresliť. len si tak kresliť…začnem so srnou, ktorú nevidno v tme. v šere…predstavujem si, že je biela …a potom horizont… stlačenie, ľadovec, mesačné moria…prakruh a pratvar a lastúru zvnútra…miesta, kam nikdy nezasvieti slnko – ako miesta večného ľadu. Ako sa dá nakresliť zakuklenie…a tiež už by som mohla prísť na to, ako sa kreslí sneh …a hmla…nezabúdať na hmlu

predstavujem si že sa zobudím
a v ústach mám kameň
inokedy zaspávam a mám ho za očami
len tak
hocikedy
alebo sa prebudím a je v miestnosti. so mnou
vypĺňa všetok priestor, celý objem
prejdem okolo neho, len keď sa tesne okolo neho pretiahnem
keď sa zdvihne vietor a odnesie celé pobrežie
čo zostane
pangea”

Martina Mäsiarová (*1991, Žilina) v roku 2018 ukončila štúdium na VŠVU na Katedre maľby a iných médií pod vedením prof. Daniela Fischera, neskôr Martina  Špirca a Rasťa Podhorského. Počas štúdia absolvovala niekoľko zahraničných stáži a rezidencií (Írsko, Portugalsko, Nemecko, naposledy Švédsko, Fengersfors 2018), vystavovala na Slovensku aj v zahraničí, napr. Projekty 1+1+1+1=1 v Galérii Medium (2019), How to build a nest (ad/ad Project Space, Hannover, Nemecko 2019), Future Perfect Simple Continuous (Slovenské národné múzeum, Bratislava, 2020).

“Vo svojej tvorbe sa venujem najmä intermediálnym projektom. Ich východiskom je zvyčajne pozorovanie skrz médium kresby, neskôr s presahmi do priestorových inštalácií, site-specific zásahov, tvorby komplexných prostredí. Zaujímajú ma tiež možnosti zvukovej inštalácie. Centrom môjho záujmu je vzťah, nadviazanie vzťahu, komunikácia, dialóg, pocit blízkosti. Vzťah mňa a druhého, mňa priestoru, mňa a sveta. Snažím sa o navodenie sugestívneho pocitu. Vytvorenie akéhosi bezčasia. Sprítomnenia. Mojou snahou je diváka spomaliť, vyprovokovať jeho vnímanie, determinovať jeho pohyb priestorom a docieliť uvedomenie si vlastného tu a teraz. Vytváram stretnutie. Chcela by som, aby sa s divákom/návštevníkom stalo toto: „vošiel som dnu, ale von vychádzam iný. niečo sa stalo“. Vytváram atmosféry. Situácie. Skúmam možnosti navodenia materiality ne-materiálnymi prostriedkami …telo sa letmo dotkne druhého tela, pľúca vydýchnu, mesiac celkom prekryje slnko. nebadane… (kresba je skôr gestom, zvuk je tichom, svetlo a tieň sú hmotnou, obraz je statický, fotografia nevýpravná, text nenaratívny…). Zaujíma ma to, čo nie je vidieť. čo netrvá. okamih.”